Dlhoročný minister financií v kabinete Margaret Tchatcherovej Nigel Lawson na adresu Bank of England, zákonom plne podriadenej ministerstvu financií, v britskom parlamente v roku 1987 celkom neskrývane vyhlásil: "Ja prijmem rozhodnutie a banka ho vykoná."
Zdá sa, že v tomto na tom Slovensko nie je až tak zle. Pláštik tajuplnosťou zaváňajúceho fenoménu nezávislosti Národnej banky Slovenska sa zvykne z času na čas zavlniť či poodhrnúť. Aj keď väčšinou sa o Národnej banke Slovenska verejnosť dozvedá len zo správ o plnení jej makroekonomických funkcií. V našom časopriestore sa hovorí o centrálnej banke osobitne vášnivo najmä teraz, pri striedaní stráží v rámci prirodzenej a zákonnej výmeny členov Bankovej rady NBS. A najmä toho, ktorý jej predsedá -- guvernéra.
Ako je to vlastne s nezávislosťou centrálnej banky Slovenskej republiky? Kto, kedy a ako začal fetišizovať túto inštitúciu? Je naozaj nezávislá? A ak áno, v čom? Je jej nezávislosť akútnosťou ekonomickou, právnou, politickou, historickou, etickou?
Národná banka Slovenska, či to už niekto chce uznať alebo nie, je súčasťou slovenského hospodársko-politického systému so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Takže je alebo nie je nezávislá? Základný zákon štátu -- slovenská ústava -- ju za nezávislú vyhlasuje. Táto nezávislosť má dve podoby. Je vyjadrená právomocou vydávať všeobecne záväzné predpisy a ústavne je zakotvený najvyšší riadiaci orgán -- Banková rada Národnej banky Slovenska. Ďalšie podrobnosti v zmysle ústavy upravuje ďalší zákon, o samotnej Národnej banke Slovenska. Aj podľa neho je NBS nezávislá centrálna banka Slovenska. Centrálna banka každého štátu, teda aj nášho, nie je vlastne nič iné ako "štátny agent", na ktorého štát zákonmi deleguje určité svoje právomoci. Podľa § 12 zákona o NBS pri rešpektovaní svojho hlavného cieľa Národná banka Slovenska podporuje hospodársku politiku vlády. Súčasne podľa toho istého ustanovenia o záveroch rokovania a o prijatých rozhodnutiach bankovej rady informuje vládu guvernér alebo ním poverený člen bankovej rady. Takže prepojenie na štát (nehovorím o narušení nezávislosti) tu je. Ide o vzťah k moci zákonodarnej, kde NBS predkladá parlamentu polročné a ročné správy o menovom vývoji, o vzťah k moci výkonnej, ktorej hospodársku politiku podľa zákona musí NBS podporovať, ale aj o vzťah k moci kontrolnej v podobe oprávnení Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý okrem svojich všeobecných právomocí v súlade so zákonom určuje audítora centrálnej banky.
V týchto dňoch sa napáda vraj narušovanie nezávislosti Národnej banky kvôli personálnym rozhodnutiam v rámci legitímnej výmeny riadiacich persón. Teda členov Bankovej rady, guvernéra a viceguvernéra. Sme v parlamentnej demokracii, v rámci ktorej je systém deľby moci. Ten dal zákonom exekutíve, teda vláde, právo schvaľovať a navrhovať na tieto posty fyzické osoby s náležitými odbornými vedomosťami a skúsenosťami v menovej oblasti alebo vo finančníctve. Súdny čitateľ zaloviac nedlhými dejinami NBS nenájde medzi tými, čo NBS riadili, ľudí okato strániacich stranám, a teda stranícky alebo politicky závislých. Aj keď vždy išlo, ide a aj v budúcnosti pôjde o nominácie politikov (veď tí sa podieľajú v štáte na kreovaní moci). Osobne som pocítil, že nejde o politické nominácie (teda tie, kde sa nominant zodpovedá straníckej štruktúre), kde sa treba riadiť príkazmi politických sekretariátov.
Nezávislosť NBS spočíva v jej autarkii pri vykonávaní menovej politiky (nezávislosť menovej politiky) a pri vykonávaní dohľadu nad zdravým stavom finančného sektora. Nezávislosť centrálnej banky v týchto oblastiach znižuje inak absolútnu moc politikov. NBS, podobne ako všetky centrálne banky, má základnú úlohu bojovať proti inflácii, a tým zabezpečiť cenovú stabilitu. Preto musí nezávislosť menovej politiky spočívať v nezávislosti centrálnej banky pri určovaní operačného cieľa menovej politiky, t. j. pri určovaní trhovej krátkodobej úrokovej miery. Táto nezávislosť NBS od politickej moci sa v období posledného päťročia stala jednou zo základných inštitucionálnych charakteristík menovej politiky. Posun k vyššej nezávislosti centrálnej banky vychádza z veľakrát empiricky potvrdeného presvedčenia, že centrálna banka je schopná dosiahnuť a dlhodobo udržať cenovú stabilitu len vtedy, keď je nezávislá od politických tlakov. Niektorí ekonómovia však odmietajú tvrdenia, že nižšia inflácia je dôsledkom vyššej nezávislosti centrálnej banky. Podľa nich je totiž dôležitejšia než legislatívne vymedzenie nezávislosti profesionalita bankových zamestnancov, ich schopnosť komunikovať a pod. Existuje veľa argumentov proti nezávislosti menovej politiky. Prvý z nich je o tom, že ak by sme nemohli zveriť voleným politikom uskutočňovanie menovej politiky, potom by sme im nemohli zveriť nič. Tu však treba povedať, že nie všetky činnosti, ktoré sú v právomoci volených predstaviteľov, možno tak ľahko a s takými následnými negatívnymi účinkami zneužiť v rámci politického cyklu v záujme úzkych volebných záujmov.
Ďalší argument proti nezávislosti centrálnej banky je nutnosť koordinovať menovú politiku s ostatnými súčasťami hospodárskej politiky, najmä s fiškálnou politikou ministerstva financií. Táto koordinácia sa rieši v zákone. Národná banka Slovenska pri rešpektovaní svojho hlavného cieľa podporuje hospodársku politiku vlády.
Zaujímavý je aj argument proti nezávislosti centrálnej banky poukazujúci na neexistujúcu zodpovednosť centrálnej banky v prípade neúspechu pri uskutočňovaní menovej politiky. Ak má centrálna banka zaručenú nezávislosť, mala by byť v demokratickej spoločnosti aj zodpovedná.
Samostatnou kapitolou je nezávislosť pri dohliadacích činnostiach. Tu by centrálna banka mala mať nad sebou len zákon a postulát strážcu zdravia finančného sektora.
Iste, na tému nezávislosti by sa dali písať dlhé state, organizovať veľké konferencie. Životná prax, a to nielen v našich podmienkach, ukazuje, že nezávislosť nie je absolútna. To, čo by však malo byť primátom pri hodnotení stupňa nezávislosti NBS, sú ekonomické postuláty pretavené do dikcie zákona. Podľa nej je hlavným cieľom NBS udržiavanie cenovej stability. V záujme tohto imperatívu nech teda narába centrálna banka so svojou nezávislosťou a spoločensko-politické a ekonomické prostredie nech ju v tom plne rešpektuje.
Autor je člen Bankovej rady NBS a vedúci odboru Finančného práva na PF UK