Najnovší prehľad OECD o hospodárskom vývoji Slovenska publikuje nielen známe výsledky, ale aj odporúčania pre zmeny v legislatíve a exekutíve. Hlavné kapitoly sa venujú makroekonomickým ukazovateľom a maastrichtským kritériám, trhu práce, vzdelávaniu a hospodárskej súťaži. V nasledujúcom súhrne Inštitút zamestnanosti sumarizuje kapitolu trhu práce.
Rast miery zamestnanosti na Slovensku sa v roku 2006 vyšplhal o 2,3 percentuálneho bodu, čo prudko znížilo mieru nezamestnanosti. Ku koncu roka 2006 sa miera nezamestnanosti pohybovala na úrovni 13 percent. V prehľade sa však konštatuje, že napriek tomuto poklesu celkovej miery nezamestnanosti je na Slovensku výrazne vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, ktorá kontinuálne zotrváva na úrovni 10 percent.
Silný hospodársky rast za začína prejavovať aj na trhu práce a vysoký dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile viedol k väčšej diferenciácii miezd. Perspektíva zamestnania pre znevýhodnené skupiny obyvateľov tak zostáva nízka. Miera dlhodobej nezamestnanosti je u nás najvyššia spomedzi všetkých krajín OECD a je mimoriadne vysoká u mladých ľudí. Dôvodom vysokej pretrvávajúcej dlhodobej nezamestnanosti je podľa autorov prehľadu nízka regionálna mobilita obyvateľov.
OECD do budúcnosti očakáva mierny pokles dlhodobej nezamestnanosti, hneď po tom, ako sa dostaví pozitívny účinok silného rastu a uskutočnených sociálnych reforiem. Napomôcť tomuto poklesu by mohli aj reformy legislatívy viac v prospech ochrany zamestnancov. Zároveň však poukazujú aj na možné riziká prílišnej ochrany zamestnancov, ktoré zvyšujú náklady na zamestnancov.
Minimálna mzda a sociálne dávky
OECD odporúča a konštatuje, že vláda by sa mala vyhnúť ďalšiemu výraznému zvyšovaniu minimálnej mzdy vo vzťahu k priemernej mzde, keďže takéto zvyšovanie by poškodilo vyhliadky nízkokvalifikovaných pracovníkov na získanie zamestnania. Tak by v konečnom dôsledku nedošlo k zníženiu príjmových nerovností. Vláda by tiež mala liberálne využívať svoje právomoci a oslobodzovať spod záväznosti kolektívnych zmlúv s cieľom obmedziť stratu schopnosti miezd reagovať na miestne regionálne podmienky, čo by prehĺbilo nezamestnanosť predovšetkým v regiónoch východného Slovenska. V prehľade upozorňujú vládu na to, aby sa vyhla sprísňovaniu všeobecných ustanovení legislatívy na ochranu zamestnancov, ktoré by výrazne zvýšili náklady na zamestnancov.
OECD tiež navrhuje regionálnu diferenciáciu minimálnej mzdy a dávok. Takýto postup by bral do úvahy regionálne osobitosti trhu práce a zvýšil by tak motiváciu pracovať.
Ďalším návrhom je posudzovanie rodiny, resp. domácnosti, na rozdiel od človeka samotného. Toto by sa týkalo jednak systému dávok, ale aj daní a odvodov. Toto by malo znížiť pomerný daňový klin pre druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti, a tým zvýšiť ich motiváciu pracovať. Podobne by sa mohlo postupovať pri zdravotnom poistení, kde by zdravotné poistenie nezamestnaného neplatil štát, ale jeho pracujúci partner, alebo rozšíriť vymeriavací základ pre povinné zdravotné poistenie na celú domácnosť. Podobným návrhom je zníženie daňového klinu, alebo zavedenie cielene odpočítateľnej položky, napríklad na podporenie účasti na ďalšom vzdelávaní.
OECD taktiež konštatuje čiastočnú diskrimináciu pracovníkov na čiastkový úväzok a demotiváciu starších pracovníkov.
Aktívna politika trhu práce
Aktívna politika trhu práce je na Slovensku veľmi podcenená a podfinancovaná. Dokonca aj v porovnaní s krajinami V4 sú výdavky na veľmi nízkej úrovni. Napríklad výdavky na vzdelávanie sú na Slovensku na úrovni 0,01 % HDP, oproti 0,08 Maďarska alebo 0,28 Rakúska. Podobne verejné služby zamestnanosti sú na úrovni 0,081 % HDP, oproti 0,11 v Maďarsku alebo 0,12 v Česku. V Belgicku sa pohybujú na úrovni 0,23 a v Holandsku dokonca 0,32.
Napriek takýmto malým výdavkom sa účasť na týchto aktívnych politikách trhu práce pohybuje na relatívne vysokej úrovni, porovnateľnej s ostatnými krajinami V4. V porovnaní s ostatnými krajinami však celá V4 zaostáva v účasti na vzdelávaní, na Slovensku sa účasť pohybuje na úrovni 0,18 % z pracovnej sily, v Rakúsku 1,67, Belgicku 2,71 a v Holandsku 8,74.
Aktívna politika trhu práce na Slovensku je výrazne orientovaná na programy tvorby pracovných miest. Na týchto sa zúčastňuje až 3,78 % z pracovných síl. Napriek tomuto sa podľa OECD tieto programy ukázali ako čiastočne neúčinné voči znižovaniu dlhodobej nezamestnanosti. Na zmenu tejto situácie OECD odporúča rozšíriť opatrenia zamerané na vzdelávanie nezamestnaných, hlavne mladých ľudí, zatiaľ čo tvorbu dotovaných pracovných miest je potrebné lepšie zacieliť na potreby regiónu a cieľových skupín.
OECD navrhuje niekoľko nových foriem aktívnych politík trhu práce. Napríklad systém pôžičiek pre dlhodobo nezamestnaných určených na zvýšenie ich mobility.
Podľa Inštitútu zamestnanosti je aktívna politika trhu práce jediný možný spôsob boja proti dlhodobej nezamestnanosti, v čom sa zhoduje s názorom OECD. Pasívne politiky trhu práce a neindividuálny prístup neumožňujú riešiť individuálne a širokospektrálne problémy jednotlivých občanov, ktoré im znemožňujú efektívne sa zaradiť na trh práce. Na zníženie dlhodobej nezamestnanosti je (podľa Inštitútu zamestnanosti) nevyhnutná cielenejšia politika a najmä participácia miestnej samosprávy a lokálnych neziskových organizácií na výkone aktívnej politiky trhu práce a na primárnom styku s klientom.
Ďalšie odporúčania
Celkovo, v oblasti zamestnanosti, popri očakávaných informáciách, ako je upozornenie na najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti a jej malý pokles napriek rastu zamestnanosti a veľmi vysokému rastu ekonomiky ako celku, alebo upozornenie na malú pozornosť venovanú aktívnym politikám trhu práce, publikovali aj niekoľko zaujímavých odporúčaní.
Jedným z nich je regionálna diferenciácia minimálnej mzdy a dávok, ktorá by brala do úvahy regionálne osobitosti trhu práce a zvýšila tak motiváciu pracovať. Druhou je niekoľko návrhov na aktívne politiky trhu práce, ako je napríklad systém pôžičiek pre dlhodobo nezamestnaných na podporu ich geografickej mobility. Treťou je posudzovanie nie priamo človeka, ale celej rodiny/domácnosti (v oblasti sociálnych dávok, ako aj daní a odvodov). V oblasti daňového a odvodového zaťaženia OECD odporúča znížiť daňový klin a zaviesť cielené odpočítateľné položky, napríklad na účasť na ďalšom vzdelávaní.
Michal Páleník, Ivana Rajecová, Inštitút zamestnanosti