Rast slovenského HDP sa v treťom štvrťroku spomalil na polovicu toho, čo očakávali analytici. Namiesto rýchleho dobehnutia predkrízovej kondície sme 1,3 percenta pod úrovňou okysličenia ekonomiky z roku 2019. Rastovou dynamikou dokonca zaostávame za krajinami, s ktorými zdieľame spoločnú menu.
Rýchle postpandemické oživenie sa u nás koncentrovalo do druhého štvrťroka. Už v treťom sa prejavili chronické neduhy súvisiace s koncentračným rizikom priemyslu. Diagnóza je jasná.
Príčinou spomalenia je závislosť ekonomiky od fungovania globálnej siete subdodávateľov. Parciálne čísla o vývoji priemyselnej produkcie, tržieb a exportu vysielali varovné signály ešte predtým, ako sa všetky tieto čísla nahodili do miešačky ako cement, štrk a voda, aby vytvorili betón menom HDP.
Slovensko je svetovou automobilovou veľmocou, čo mu síce dáva šance priemer eurozóny v dobrých časoch prerásť, no nedostatok tovarov, zdraženie zaoceánskej prepravy a tlaky na zvyšovanie cien sú príčinou súčasného zakopnutia.
Aj bez detailnej štruktúry rastu vieme, že jeho nosným pilierom je spotreba domácností. Preto je súčasné inflačné tornádo nebezpečným javom. Peniaze im z peňaženky odčerpáva príliš rýchlo. Z tohto hľadiska je priaznivé, že zamestnanosť mierne stúpla. Zvyšuje sa tým počet spotrebiteľov, ktorých nákupy sa pripočítajú na celkový účet za spotrebu.
Prognózy sú pre Slovensko priaznivé. Ak nám tretia vlna pandémie neprerastie cez hlavu, tak už koncom tohto roka dynamiku priemeru eurozóny dorovnáme. Keď sa budúci rok naplno rozbehnú motory priemyselnej výroby, tak pelotón prešprintujeme ako Peter Sagan v časoch, keď trikrát za sebou vyhral majstrovstvá sveta.