"Nepotrebujem sa médiám podlizovať a ani s nimi bojovať. Možno médiá neboli naučené na takýto prístup politikov, ale iný nebudem," vyhlásil slovenský predseda vlády a určite bol sám so sebou ako s principiálnym politikom, ktorý sa vymyká spomedzi slovenského štandardu, výsostne spokojný.
Takže štandard -- už sme tu mali premiéra, ktorý vedel, ale nepovedal, iný zasa povedal už všetko, čo bolo treba povedať -- a výsledok bol rovnaký -- informačná nula. Ten súčasný zasa hovorí iba so štátnymi médiami a súkromné odmieta. A keďže na pána premiéra platí reč čísel, napríklad reč JEHO preferencií či pád slovenskej koruny po JEHO nešťastných výrokoch, alebo posilňovanie koruny po neplnení JEHO predvolebných sľubov, pripomeňme mu, že sledovanosť súkromných médií je vyššia ako sledovanosť tých štátnych, ergo kladivko, že diváci, poslucháči a čitatelia súkromných médií sa zrejme skladajú na chod tohto štátu vyššou sumou a že si pána premiéra platia vo väčšej miere ako tí druhí, ním preferovaní.
Problém je zrejme inde -- v otázkach, aké pánu premiérovi kladú médiá štátne a aké zasa médiá súkromné. A tie tiež nebudú iné.
Róbert Kotian, spolupracovník HN