Časť analytikov tvrdí, že spôsob, ktorým naše vlády šetria, k ničomu nevedie. Hoci podmienky na prijatie eura vyžadujú znižovanie deficitu v rozpočte, na druhej strane obmedzovanie výdavkov prehlbuje devastáciu infraštruktúry Slovenska. Skôr či neskôr sa na "opravu" krajiny aj tak budú musieť peniaze nájsť.
Vládny kabinet sa tvári, že mu ide o úsporný štát. Viazaním desať percent rozpočtu rezortov, znižovanie administratívy sú síce správnym krokom, ale len opticky. Obmedzovanie výdavkov nie je o úsporách, ale iba presmerovaní financií na iné priority. Takto sa nikdy nepodarí vyriešiť najväčšie problémy spoločnosti, ako je financovanie dôchodkového systému alebo zastavenie úpadku vidieka.
Ak je vláda za euro a zároveň chce zabrániť ďalšiemu chátraniu infraštruktúry, musí viac priškrtiť niektoré kohútiky. Lebo peniaze do výlevky nekvapkajú, ale tečú. Pri verejnom obstarávaní za 80 miliárd korún ročne sa 60 miliárd dalo na priame zadania, čo viedlo k predraženiu tovarov a služieb o 20 až 30 percent. Samospráva obcí sa obáva, že vláda siahne aj na jej financie. Dôvod existuje. Napríklad ten, že z 90 miliárd ročného rozpočtu samospráv sa údajne asi štvrtina rozkradne a vytuneluje.
Šetriť na obnove dopravnej infraštruktúry, kultúrnych pamiatok, vodných diel či zlepšovaní životného prostredia atď., síce prináša "účtovne" štátnej kase miliardy, ale prehlbuje devastáciu krajiny. Veď iba zanedbané životné prostredie by už teraz potrebovalo 250-miliardovú injekciu.
Miera investícií by sa preto nemala zmenšovať, aj keď treba šetriť. Či sa vláde podarí toto klbko rozmotať, nie je isté. Ale ak si to neuvedomí, nemusia jej pomôcť ani miliardové euroinfúzie.
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.