Kvalitné súťažné právo -- beh na dlhé trate

Vládou nakoniec prešiel zámer na zmenu zákona o ochrane hospodárskej súťaže. O čo v ňom ide?
Návrh smeruje k tomu, aby Protimonopolný úrad SR mal možnosť vtedy, ak zistí u podnikateľa zneužívanie dominantného postavenia, nariadiť odčlenenie časti jeho aktív a odpredaj tejto časti inému podnikateľovi. Bolo by to krajné opatrenie s cieľom zamedziť opakovaniu sa takéto správania v budúcnosti.
Presnejšie, navrhovaná novela zákona o ochrane hospodárskej súťaže by dala PMÚ možnosť v rámci konania vo veci podozrenia zo zneužívania dominantného postavenia prešetrovanému podnikateľovi jednostranne nariadiť opatrenia na zmenu jeho štruktúry. Tak by sa malo zmeniť jeho postavenie na relevantnom trhu. Na základe analógie s komunitárnou legislatívou, ktorá takúto možnosť v rámci konania pred Európskou komisiou už pozná, možno predpokladať, že PMÚ bude môcť uložiť dominantnému podnikateľovi štrukturálne opatrenia, ak budú splnené dve podmienky: úrad bude musieť v správnom konaní preukázať zneužívanie dominantného postavenia prešetrovaného podnikateľa a zároveň dominantné postavenie prešetrovaného podnikateľa na relevantnom/ých trhu/och zakladá predpoklady na opakovanie sa takéhoto protiprávneho konania. V konaní proti vertikálne integrovaným podnikateľom (združujúcim výrobu, veľkoobchod, prípadne aj maloobchod) sa môže uložiť štrukturálne opatrenie v podobe povinnosti odpredať časť aktív podnikateľa na niektorom z vertikálne nadväzujúcich relevantných trhov. Nútený predaj časti aktív inému -- od predávajúceho podnikateľa nezávislému -- podnikateľovi by mal znížiť trhový podiel prešetrovaného podnikateľa na relevantnom trhu, a tým na ňom zvýšiť stupeň konkurencie.
Aj keď národná súťažná legislatíva môže byť prísnejšia ako komunitárna súťažná legislatíva, kompetencia národného súťažného orgánu nariadiť štrukturálne zmeny má jednoznačnú oporu v eurolegislatíve. Ide najmä článok 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev. Toto nariadenie začalo platiť 1. mája 2004 vo všetkých krajinách EÚ.
Povaha nášho zákonodarstva, daná charakterom našej ekonomiky ako ekonomiky prechodného typu, sa prejavuje dodnes. Aj v tom, že -- hoci v oklieštenej forme -- platí zákon o cenách. Ešte predtým, ako kompetencia prešetrovať a sankcionovať zneužívanie dominantného postavenia v podobe vynucovania neprimeraných cien prešla na Protimonopolný úrad (1. marca 2005), ho ministerstvo financií využilo proti dominantnému predajcovi motorových palív na slovenskom trhu -- spoločnosti Slovnaft. V zákone o cenách sa stanovuje, že porušením cenovej disciplíny je aj dojednanie neprimeranej ceny podnikateľom s dominantným postavením na trhu. Ale v súvislosti s nápravou vzniknutej situácie jeho ustanovenia hovoria iba o pokutách jednotlivým subjektom, ktoré porušili cenovú disciplínu a o vydávaní všeobecne záväzných cenových opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja. Ak by teda aj zákon o ochrane hospodárskej súťaže bol doplnený o možnosť PMÚ nariadiť štrukturálne opatrenia, prípadné právoplatné rozhodnutie v rámci konania podľa zákona o cenách, ktoré by konštatovalo porušenie cenovej disciplíny v podobe dojednávania neprimeraných cien podnikateľom s dominantným postavením na trhu, by nezakladalo pre PMÚ možnosť nariadiť tomuto podnikateľovi štrukturálne opatrenia. Úrad by musel prešetriť a konštatovať zneužívanie dominantného postavenia v rámci konania podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže.
Ukazuje sa, že ako v mnohých iných oblastiach právneho poriadku, legislatíva nereaguje včas na podnety a potreby prudko sa vyvíjajúceho hospodárstva. Vôbec však nejde o problém typický iba pre Slovenskú republiku, ba ani iba pre nové členské štáty.
Autor je advokátsky koncipient v Advokátskej kancelárii Jozefa Vozára.