Povesť Košíc ako najvýznamnejšieho hutníckeho centra Slovenska sa môže mestu stať aj osudnou. Okrem iných zaujímavých skutočností aj tento záver vyplýva z programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta, ktorý v minulých dňoch prezentovali jeho koordinátori. Od roku 2003 na ňom pracovalo takmer 400 odborníkov a zástupcov rôznych košických organizácií. Usilovali sa pripraviť dokument, ktorý by sa stal základom prípravy na čerpanie fondov EÚ v rokoch 2007 -- 2013. Ide o projekt, ktorý v rámci mestských samospráv nemá obdobu v celej strednej Európe -- nie je totiž produktom jednej špecializovanej inštitúcie, ale výsledkom úsilia širokého spektra expertov. Autori sa zhodli, že napriek periférnej polohe v rámci EÚ, nevyhovujúcemu cestnému napojeniu na hospodárske centrá a nedostatočnej podpore regionálneho rozvoja zo strany štátu zaznamenal Košický kraj v rokoch 1995 až 2001 v porovnaní s ostatnými krajmi najdynamickejší hospodársky rast. Samotné Košice však, ako druhé najvýznamnejšie mesto krajiny, na rozdiel od Bratislavy disponujú priemyselnou kapacitou, ktorá ich v rozhodujúcej miere posúva do závislosti od jediného odvetvia -- výroby kovov a kovových výrobkov. Enormná závislosť od produkcie jedného podniku (U.S. Steel, s. r. o., Košice, ktorej tržby rástli v rokoch 2002 -- 2003 najmä vďaka konjunktúre na svetových trhoch oceliarenských výrobkov) však predstavuje vážne riziko pre ďalší rozvoj Košíc. Odborníci konštatujú, že ak sa nepodarí výrazne zdynamizovať rast výkonov aj v ďalších odvetviach mimo hutníckej výroby, zaostávanie Košíc a kraja, napriek súčasnej dynamike rastu, sa bude prehlbovať. Faktom je, že povesť Košíc ako hutníckeho mesta nemá žiadnu oporu v jeho historickom vývoji. Takáto jednostranná priemyselná závislosť profiluje charakter Košíc v podstate iba od čias bývalej socialistickej industrializácie východného Slovenska zo šesťdesiatych rokov minulého storočia, súvisiaca s výstavbou VSŽ. Jej dôsledky sa prejavujú v celom spektre mestského života -- od demografickej a sídelnej štruktúry, cez ekologickú záťaž s dosahom na zdravie populácie, až po vzdelanostnú úroveň obyvateľstva.
Identita Košičana ako hutníka je v podstate umelým prvkom, implikovaným do miestneho občianskeho povedomia stratégmi minulého režimu. Dosahy tejto naplánovanej konštrukcie sú preto z hľadiska rozvoja mesta nielen nezdravé, ale tiež riskantné. Podľa expertov sú Košice a s nimi aj celý Košický kraj v prípade poklesu cien na svetových trhoch s oceliarenskými výrobkami vystavené riziku stagnácie, v prípade vyššej miery negatívneho vývoja aj depresie. Zrejmé sú už prvé signály tohto stavu, odrážajúce sa v nízkom podiele malých a stredných podnikov, ktoré vo všetkých väčších sídlach EÚ vytvárajú drvivú väčšinu pracovných miest. Košice pritom disponujú veľmi nízkym podielom ekonomicky aktívneho obyvateľstva a celý Košický kraj má aj najvyššiu mieru nezamestnanosti. Dôrazná priemyselná diverzifikácia mesta, aj za pomoci očakávaných prostriedkov z eurofondov, je preto v jeho životnom záujme. Autori programu, už schváleného mestským zastupiteľstvom, odhadujú, že cez rôzne projekty by mohlo v priebehu nasledujúcich 15 až 20 rokov prísť do Košíc zo štrukturálnych fondov EÚ vyše 20 miliárd korún. Jednostranný a umelý obraz hutníckeho sídla by tak mohlo nahradiť silné, hospodársky stabilné a spoločensky harmonické mesto -- opora Slovenska a Európskej únie v jej východnom pohraničí, spoľahlivo zabezpečujúce všetky potreby svojich obyvateľov.
StoryEditor