Bezpečnostná rada OSN prijala 24. októbra formálne rozhodnutie o začatí rokovaní o budúcom statuse, ktorý dostane Kosovo a Metohija, autonómna provincia v zložení Srbskej republiky a štátneho spoločenstva Srbska a Čiernej Hory. Rozhodnutie bolo prijaté na základe správy nórskeho diplomata a vyslanca generálneho tajomníka OSN pre hodnotenie štandardov -- veľvyslanca Kai Eideho. Na základe predsedníckej informácie sa očakáva, že generálny tajomník čoskoro stanoví rámec pre rokovania, a potom by obidve strany mali sformovať svoje tímy a za pomoci medzinárodného spoločenstva spoločnými rokovaniami prísť k obojstranne prijateľnému riešeniu, ktoré určí budúci status Kosova a Metohije.
Zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN bolo príležitosťou, aby sa medzinárodná verejnosť oficiálne oboznámila s východiskovými pozíciami vlády Srbskej republiky pre tieto rokovania. Tie boli už v predchádzajúcom období zverejnené prostredníctvom vzorca "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť". Ich zmysel je možné sústrediť do štyroch východiskových bodov, od ktorých by sa podľa medzinárodného práva a štandardov nesmelo ustúpiť.
Podľa prvého bodu, pri riešení problémov musí byť zohľadnená nenarušiteľnosť suverenity a územnej celistvosti Srbska a Čiernej Hory ako medzinárodne uznaného štátu, člena OSN a iných medzinárodných organizácií. Po druhé, pri rokovaniach o budúcom statuse musí byť zohľadnená skutočnosť, že Srbsko a Čierna Hora je demokraticky organizovaný štát. V dnešnom demokratickom svete je nemysliteľné, aby sa demokratickej krajine vnucovali akékoľvek riešenia, a predovšetkým nie také, ktoré by ohrozili jej medzinárodne uznané hranice. Po tretie, je želateľné, aby sa našla realizovateľná forma skutočnej autonómie pre Kosovo a Metohiju, pričom legitímne záujmy albánskeho národa v tejto provincii zostanú nedotknuteľné. Po štvrté, pokojné a dohodnuté riešenie budúceho statusu Kosova a Metohije musí byť kompromisom, ktorý bude viesť k rýchlej integrácii do európskeho priestoru, čoho výsledkom má byť pripojenie k EÚ.
Je samozrejmé, že východiskové pozície Belehradu sa významne zmenili v porovnaní s rokom 1999, keď medzinárodné spoločenstvo prevzalo starostlivosť o túto provinciu. Politické pozície Belehradu dnes, viac ako v prípade väčšiny iných multietnických prostredí, vychádzajú v ústrety všeobecne prijatým medzinárodným štandardom týkajúcim sa autonómie, decentralizácie moci a ochrany národnostných menšín. Rovnako tak, i keď politická situácia v Belehrade za posledných šesť rokov jednoznačne odzrkadľuje demokratické premeny, východiskové pozície v Prištine zostali nezmenené. Všetci relevantní albánski politici nástoja výhradne na nezávislosti, neponechávajúc priestor na iné riešenia. Pritom väčšina štandardov, ktoré má spĺňať demokratická spoločnosť, sa za šesť rokov spoločnej medzinárodnej a albánskej správy nerealizovala, a ani postavenie menšinového obyvateľstva sa nezlepšilo.
Svoj postoj k politickým štandardom a podmienkam, ktoré je potrebné realizovať v Kosove a Metohiji, Srbsko a Čierna Hora definuje vzorcom "3E", ktorý sa vzťahuje na nevyhnutnosť dosiahnutia európskych štandardov v Kosove a Metohiji. Pod tým sa chápe to, že v Kosove a Metohiji je potrebné dosiahnuť európsku náplň decentralizácie, európsky charakter medzinárodných hraníc a európske spôsoby ochrany národnostných menšín. V Kosove a Metohiji je nevyhnutne potrebné vykonať demilitarizáciu, dosiahnuť demokratizáciu spoločnosti a nájsť obojstranne prijateľné formy decentralizácie moci, ktoré zaručia všetkým národom rovnaké životné podmienky.
Popri politických podmienkach je potrebné vytvoriť aj ekonomické podmienky, ktoré zabezpečia ďalší rozvoj. Treba mať na zreteli, že podiel Kosova a Metohije na dlhu Srbska a Čiernej Hory voči medzinárodným finančným organizáciám predstavuje čiastku 1,22 miliardy US dolárov. Tento dlh Srbsko a Čierna Hora pravidelne spláca, aj keď nemá možnosť využívať svoj majetok v tejto provincii. Dokonca, v Kosove a Metohiji sa vykonáva privatizácia. V rámci nej sa časť majetku vo vlastníctve SČH predalo bez predchádzajúcej konzultácie alebo náhrady.
Takisto, popri realizácii politických a ekonomických podmienok je treba tak albánskemu, ako aj srbskému obyvateľstvu zabezpečiť podmienky na bezpečný život. Rôzne paramilitantné skupiny alebo jednotlivci predstavujú každodennú hrozbu, ktorá je jedným zo základných dôvodov, kvôli ktorým sa viac ako 100 tisíc vysídlených Srbov nevracia do svojich domovov.
Je samozrejmé, že v Kosove a Metohiji nenastane návrat k stavu spred roka 1999. Kvôli tomu nie je ani potrebné nástojiť na zamedzení takejto možnosti. Práve nadchádzajúce rokovania predstavujú možnosť, ako prísť k skutočne demokratickému riešeniu. Pri týchto rokovaniach je všetko otvorené, okrem miesta Kosova a Metohije v OSN a jeho vlastnej obrany. Inými slovami, Kosovo a Metohija môžu mať najväčší stupeň autonómie vo všetkých ostatných oblastiach. Samozrejme, v rámci takejto autonómie aj srbská menšina musí mať svoje práva, čo vyžaduje decentralizáciu moci vnútri autonómneho Kosova a Metohije. Napokon, v celej juhovýchodnej Európe existujú kreatívne ústavné riešenia. To môže byť aj prípad Kosova a Metohije. Je dôležité, aby sa k riešeniu prišlo pri spoločných rokovaniach, aby toto riešenie bolo prijateľné pre obidve strany a aby sa rešpektovali všetky európske štandardy. Takéto riešenie by nepredstavovalo prekážku pre priblíženie sa k Európe a nedestabilizovalo by Srbsko. Okrem toho, z neho by nevzišli nové spory vo forme dominového efektu v regióne.
Tak ako sa východisková politická pozícia všetkých relevantných politikov v Srbsku a Čiernej Hore zmenila a priblížila k reálnym potrebám albánskeho národa, ktorý väčšinou žije v Kosove a Metohiji, domnievame sa, že aj vedúci albánski politici by mali zvážiť a zmäkčiť svoj tvrdý postoj vzťahujúci sa na nezávislosť priestoru, ktorý nikdy nebol samostatným štátom, ale súčasťou Srbska. Zotrvanie Kosova a Metohije vo formálnom zložení Srbska a Čiernej Hory by nebolo prehrou albánskeho národa, ale novým začiatkom, ktorý by nás zjednotených zároveň priviedol k členstvu v EÚ. Úspešne ukončené rokovania a obojstranne prijateľné riešenia by ukázali, že oba národy v Kosove a Metohiji sú demokraticky zrelé na priblíženie sa k európskym integráciám.
Autor je veľvyslancom Srbska a Čiernej Hory v SR.