Na Ukrajine sa otvára opona pred významným dejstvom predstavenia, ktoré má v sebe všetko, čo poriadny triler má mať. Ide v ňom o vzťahy k mocnému ruskému susedovi a súčasne o pomer k Európe, ale práve tak aj o milióny, ktoré putujú do vreciek mafie.
Velezrada alebo hrdinstvo? Zdá sa, že odpoveď na túto otázku bude dominovať nadchádzajúcemu súpereniu pred blížiacimi sa marcovými parlamentnými voľbami. Nikto nepochybuje o tom, že o výsledku volieb rozhodne nedávny spor s Ruskom o ceny zemného plynu. A voľby tentoraz rozhodne určia aj zloženie budúcej vlády. Po prvý raz totiž predseda kabinetu vzíde z parlamentnej debaty, nepôjde teda o politika, ktorého by -- tak ako doteraz -- do funkcie jednoducho vymenoval prezident.
Tým svitá hodina odplaty pre všetkých, čo sa nezmierili s tým, že oranžová revolúcia vyniesla na vrchol moci prezidenta Viktora Juščenka. A takých je na Ukrajine dosť a dosť -- od bývalej premiérky Julije Tymošenkovej, ktorá po uzavretí kompromisnej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou o cenách plynu podala žalobu za spáchanie velezrady, až po Viktora Janukovyča, ktorý bol počas známych udalostí Juščenkovým rivalom a za ktorým takisto stoja mocné finančné kruhy.
Možno do nich zaradiť hlavne Viktora Pinčuka, oceliarskeho magnáta a zaťa bývalého prezidenta Leonida Kučmu, ako aj sivú eminenciu ruskojazyčnej Ukrajiny Rinata Achmedova. Obaja prišli o miliónové príjmy, keď na základe Juščenkovej reprivatizácie túto dvojicu štát pozbavil lacno získaného Krivorožského oceliarskeho kombinátu.
Všetko nasvedčuje, že proti terajšej hlave štáte sa formuje silná opozícia. Vinu na jej vzniku a zomknutí nesie Juščenko ako nositeľ revolučných nádejí do značnej miery sám. Sľuby totiž nesplnil. Ukrajincom hospodársky nie je lepšie, len mocenské pomery sa trochu zmenili.
Najmä v boji proti korupcii Juščenko nemôže ukázať nič pozitívne. O to náhlivejšie sa preto usiloval dosiahnuť dohodu s Moskvou, ktorú by mohol označovať za úspech. V každom prípade Ukrajincom ušetril mrazivú zimu, ktorá by ich čakala bez ruského plynu.
To je jeden možný spôsob výkladu dohody. O ten druhý sa snaží Tymošenková. Pre ňu dokument predstavuje zmluvu s darebákmi, slúžiacu len mafii. Naráža na skutočnosť, že v budúcnosti pôjdu dodávky plynu zo Strednej Ázie na Ukrajinu cez pochybnú spoločnosť Ros-Ukr-Energo.
Oficiálne táto firma sídli vo švajčiarskom meste Zug. Jeden z jej majiteľov sa volá Gazprombank, druhým je rakúska akciová spoločnosť Raiffeisen Investment AG. Tej je však už pôda pod nohami pomaly horúca a otvorene sa priznáva, že je len nominálnym akcionárom. V skutočnosti 50 percent akcií, ktoré spravuje, patrí "skupine medzinárodných investorov so znalosťami trhu s plynom". Otvorená zostáva otázka, či sa za týmto označením skrývajú ruskí alebo ukrajinskí nastrčení panáci.
Ak Juščenko teda myslí vážne ohlásený boj s mafiou, nemôže v súčasnosti urobiť nič lepšie, ako odhaliť, kto stojí za touto firmou. Ide totiž len o jasný medzičlánok, ktorého existencia vyjde ruský Gazprom a ukrajinských spotrebiteľov iba v tomto roku na tri miliardy dolárov. Práve toľko totiž zinkasuje Ros-Ukr-Energo.
Ak sa Ukrajina a Gazprom chcú zachovať naozaj transparentne, musia sa od tejto spoločnosti dištancovať a uviesť mená ľudí stojacich v pozadí. Pre Juščenka to bude posledný test jeho čestnosti pred voľbami. Ak v ňom neprejde, bude stále pokračovať v tradícii svojho predchodcu Kučmu: slovne sa síce od Ruska dištancovať, ale súčasne žiadať od Moskvy lacný plyn. (gaf)
StoryEditor