Lex a Mečiar

Pred niekoľkými dňami sa na sídle HZDS objavil nový plagát. Blednúceho prezidentského kandidáta Mečiara vystriedal novotou žiariaci poslanecký kandidát Mečiar. Pribudla farba, vrásky a nápis "Zaslúžil sa o Slovenskú republiku." Možno je to kúzlo nechceného, možno autori predsa len poznajú históriu svojej krajiny.
Dňa 21. februára 1930 prijalo Národné zhromaždenie tzv. lex Masaryk -- zákon, ktorého jediná veta znela: "T. G. Masaryk -- zaslúžil sa o štát." I keď účelom zákonov je skôr regulovanie medziľudského správania ako interpretácia dejín, československý parlament považoval za potrebné vzdať hold štátnikovi k jeho osemdesiatym narodeninám. Ktovie, čo má konkrétne na mysli HZDS. Možno ide len o nezáväzný nápis, možno už pripravuje návrh zákona. Keď je prijateľný Mečiar, je prijateľný aj lex Mečiar -- len málokto s pamäťou siahajúcou aspoň šestnásť rokov dozadu by sa tomu čudoval.
Pripomeňme preto, ako neochvejne sa "otec zakladateľ" o štát zasadzoval. Najprv z pozície rozhľadeného ministra vnútra v kauze Tisova vila, neskôr, už ako premiér, v sporoch s ľuďmi, bez ktorých by možno dodnes právničil v Nemšovej. V pamäti nám musel utkvieť jeho úmysel dokopať Čechov do federácie i ochota obrátiť sa na "východ". A kto by si nespomenul na referendum o priamej voľbe prezidenta a jeho amnestie -- činy hodné skutočného štátnika. Len jemu vďačíme, že naplnil Masarykovu myšlienku o štáte, ktorý sa udržuje myšlienkami, na ktorých vznikol. Len jemu vďačíme za to, že vieme, na akých zvláštnych myšlienkach vôbec štát môže stáť.
To, aký špecifický vzťah má Mečiar k štátu a jeho zákonom, je zjavné. S hodnotením netreba čakať do jeho osemdesiatky.