Zlí štedrí agenti

Peniaze vraj kazia charakter. Nie všetkým. Určite nie tým, ktorí sa o odmenu za svoju prácu chcú podeliť aj s pospolitým ľudom. Od spustenia systému dôchodkového sporenia je verejným tajomstvom, že na vstupe do druhého kapitalizačného piliera bolo a stále je možné si aj "privyrobiť". Nie veľa, no aj tisícka či dve na ruke hrejú viac ako na výpise z bankového účtu.
Zdá sa, že nezdokladované výdavky a príjmy -- takýto termín prisudzujú úplatkom ekonomické slovníky -- našli živnú pôdu aj v dôchodkovej reforme. Agenti dôchodkového sporenia nelákajú klientov len na renomé správcov penzijných fondov a na poučky o výhodnosti šetrenia, no k zmluve určenej na podpis im zvyknú priložiť aj menšie či štedrejšie všimné.
To, čo na prvý pohľad znie ako milý a vtipný kolobeh peňazí v mikroschéme podpisovania zmlúv o sporení, v skutočnosti pre celý megaprojekt dôchodkovej reformy a v konečnom dôsledku ani pre samotných klientov nie je výhodné ani trocha. Peniaze, ktoré niektorí z klientov dostávajú za podpis od sprostredkovateľov, totiž v skutočnosti pochádzajú od dôchodkových správcovských spoločností. Tie si takéto náklady účtujú naspäť vo forme poplatkov za správu fondov v maximálnej možnej výške. Poplatky strhávajú z účtov klientov.
Logika je jednoduchá: Ak sprostredkovateľ zastupujúci firmu ponúka peniaze za podpis zmluvy, firma bude musieť maximálne poplatky pýtať od klientov dlhšie ako ostatní, takže suma nasporených peňazí bude nižšia.
Zmeniť zaužívané postupy budú musieť asi samotné dôchodkové správcovské spoločnosti. Budú nútené začať tlmiť svoje neudržateľné náklady na provízie pre sprostredkovateľov, z ktorých časť dnes končí vo vreckách krátkozrakých klientov, inak v návratnosť svojich investícií nemôžu dúfať ani v najbližších desaťročiach. Otázkou zostáva, kedy tak firmy urobia. Iniciatívu od klientov čakať nemožno, zdá sa totiž, že zastretý pohľad im ešte dlho neumožní odolať vidine úplatkov, pokiaľ im ich stále niekto bude pchať do vrecka.