Titanic

Tohtoročný ples v reprezentačných priestoroch Opery SND mi viac ako inokedy pripomínal scény z Titanicu. Možno to do istej miery spôsobilo aj televízne spravodajstvo, ktoré do jedného spravodajského bloku zaradilo šot z tejto spoločenskej udalosti vyhradenej pre vybranú spoločnosť a zábery spred Divadla P. O. Hviezdoslava, stojaceho vlastne za chrbtom Slovenského národného divadla, kde sa hovorilo o tom, ako a komu najvýhodnejšie túto kultúrnu ustanovizeň predať. Priznám sa, že ma zaplavil priam pocit hanby, keď som sa o mieste stretávania múz dozvedel tak trochu pohŕdavé reči, že budovu DPOH vlastne nemožno na nič rozumné použiť, preto ani jej cena nemôže byť priveľmi vysoká. Kým na jednej scéne sa dámam a pánom v spoločenských úboroch podávalo šampanské, kaviár a ustrice, scénu druhej kultúrnej inštitúcie zaplavovala voda čísel, súm a špekulácií. Vtedy som si vlastne spomenul na Titanic a uvedomil si, že mútna voda v konečnom dôsledku zaplavila rovnako podpalubie ako horné paluby. Navyše sa v televíznom spravodajstve ocitla aj správa, že sa práve začína týždeň modlitieb za vládu a parlament. Som presvedčený, že za záchranu divadla sa určite nikto modliť nebude. A zišlo by sa veru.