Dobré a lukratívne pracovné miesta sľubujú politici na celom svete. Ak chcú vlády sľuby splniť, musia popustiť uzdu transformačnej sile inovácií. Dobre sú na tom krajiny, ktoré rozvíjajú ľudské zdroje a starajú sa o komerčné uplatnenie inovácií.
Niektoré vlády kladú základy znalostných ekonomík, ktoré sú pre ich občanov najväčším prísľubom, rýchlejším tempom ako iné. Štúdia Svetovej banky ukazuje, že krajinám ako sú Estónsko, Litva, Slovensko, Poľsko a Česká republika sa celkom darí vytvárať podmienky na to, aby investície do svojich znalostných aktív premieňali na úspešné podniky.
Iné krajiny, predovšetkým v Strednej Ázii, sa vystavujú riziku, že talent svojich obyvateľov premárnia a nechajú ich stáť na pokraji prosperity. Krajiny od strednej Európy po Strednú Áziu, ktoré týmto výzvam čelia, spája skúsenosť so štátnym plánovaním.
Väčšina z nich sa môže pochváliť tradíciou vynikajúceho školstva a množstvom výskumných pracovníkov. S pomerom 3 500 výskumníkov na milión obyvateľov je na tom Rusko rovnako ako Nemecko alebo Kanada. Ale len pár krajín zvládlo premenu tohto potenciálu na komerčné životaschopné inovácie.
Jedným z problémov je nízka úroveň výdavkov na výskum a vývoj, ktorá nedosahuje ani percento HDP. Je to menej, ako sa investuje vo väčšine krajín EÚ, ktoré si vytýčili za cieľ tri percentá, a iba tretina výdavkov na výskum a vývoj v Japonsku a USA. Rovnako je dôležité, odkiaľ prostriedky pochádzajú: dve tretiny výdavkov na vedu v niekdajších centrálne plánovaných ekonomikách Európy a Strednej Ázie pochádzajú od vlád. V západnej Európe je tento pomer opačný, keď na súkromný sektor pripadá 65 -- 70 percent celkovej sumy. V Japonsku je podiel súkromnej sféry 80 percent.
To znamená, že vlády v transformujúcich sa ekonomikách v budovaní mostov medzi univerzitami, ústavmi a súkromnými podnikmi veľmi neuspeli. Bez tohto prepojenia inovácie nemajú šancu. V krajinách Spoločenstva nezávislých štátov je napríklad väčšina výskumných organizácií štátnych.
Premena výskumu a vývoja na úspešné komerčné aplikácie, ktorá je nevyhnutným prvkom trvalého ekonomického rastu, sa vládam vo východnej Európe a Strednej Ázii nemôže podariť, kým neprestanú čerpať svoje obmedzené zdroje na zastarané systémy inovácií, a namiesto toho nezačnú povzbudzovať súkromné podniky.
Vlády by nemali s financovaním výskumu prestať. Ale keď už investujú verejné prostriedky, musia sa zamerať na výskum vykonávaný súkromnými podnikmi. Tieto verejné investície musia byť "inteligentné" -- musia dosahovať svoje výsledky pomocou grantov a finančnej účasti rozvojového kapitálu.
Ešte dôležitejšou úlohou vlády je vykonávať nevyhnutné štrukturálne reformy tak, aby sa investície do výskumu zúročili. Vlády musia uľahčiť verejnosti prístup k internetu, podporovať presné finančné výkazníctvo firiem a presadzovať vládu zákona. To isté platí pre boj proti korupcii a presadzovanie pravidiel na ochranu práv na duševné vlastníctvo.
Krajiny strednej Európy napodobňujú západ. Mali by sa poučiť aj z toho, čo sa deje na východ od nich. Čína a India majú obrovskú, čím ďalej vzdelanejšiu populáciu, na jej nadaní si zakladajú miestne aj medzinárodné podniky.
Politici môžu zdanlivo otrepané sľuby o pracovných miestach a príležitostiach splniť len vtedy, ak budú mať dosť predvídavosti na vytváranie podmienok, v ktorých budú novátori môcť viesť spoločnosť smerom k blahobytnejšej a udržateľnej budúcnosti.
Autor je viceprezidentom Svetovej banky. Článok ponúkol HN pri príležitosti V. Fóra o znalostnej ekonomike v Prahe.