Citlivejšie povahy odchod Miloša Zemana z ČSSD asi aj pochopia: kde by boli bez neho socialisti?
Avšak racionalita hovorí niečo iné - správa sa ako starec s lámkou: divoko mláti všade okolo seba. A, ako sa to niekedy stáva, k sivým vlasom sa občas pripájajú spôsoby malého decka: Chváľte ma, objímajte ma, maznajte ma a odprosujte ma. Lenže nikto s "prosíkom" nepríde. Už ho nepotrebujú, bývalý šéf svojej strane iba škodí. Namiesto vlka Akelu sa skôr podobá na šakala Tabakiho, ktorý jedovatými slovami znemravňoval mláďatá aj vzduch. Už Rudyard Kippling učil, že starý vodca svorky má mlčať a byť rád, že je. Aj keď mu, ako sám často s obľubou hovoril, niekto pôjde po ňom, a práve to teraz robí Jiří Paroubek.
Zeman už dávno stratil akýkoľvek naozajstný vplyv, a nebyť rovnovážneho výsledku volieb, vďaka ktorému ktorýkoľvek poslanec mohol nakloniť misky váh na opačnú stranu, nemal by už žiaden vplyv. Za otcom budovateľom nebude okrem niekoľkých najvernejších nikto plakať. Je pred zjazdom strany, a Jiří Paroubek sa snaží zbaviť sa všetkého, čo mu prekáža. A tento muž z Nového Veselí, chalupár Miloš Zeman, prekáža - možno má prsty nielen v hanebnej povolebnej prehre, ale nabúrava Paroubkovu hegemóniu.
O peniaze, ako hovoril Zemanov hlavný oponent Václav Klaus, ide vždy až na prvom mieste. Išlo o ne v roku 1998, keď socialisti sľubovali právnikovi Zdeňkovi Altnerovi čokoľvek, len keď vybaví reštitúciu Lidového domu (straníckej centrály v strede Prahy), ide o ne aj teraz, keď sa súčasné vedenie ČSSD snaží zbaviť gigantického problému (dlh 18 mld. Kč) a vinu hodiť na predchodcov v straníckom vedení.
Za prvým ide vždy aj druhý sled - a ten sa volá moc. Paroubek ju v tomto momente má, ale má jej málo. Chce viac, nikdy jej nebude mať dosť. A zmluvou podchytené nároky Zdeňka Altnera znamenajú pre stranu a jej vedenie existenčný problém. Predseda potrebuje odvrátiť pozornosť a jednou ranou do vedenia strany svojich ľudí. Všetko mu nahráva do kariet, aj zo svojej nory divoko brešúci Tabáki.
A Zeman? Nič iné ako zabudnutie si nezaslúži. Kto si čo len prelistoval jeho "politické memoáre", od hanby sa prepadol, že takýto človek bol vôbec niekedy predsedom českej vlády.
Petr Kamberský, komentátor Hospodářských novin, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.