Ad Hagyari objavil problémy, HN 22.1.2007, str.1
Decembrové komunálne voľby postupne odkrývajú mnohé, prinajmenšom čudné, rozhodnutia predchádzajúcich vedení radníc. Neefektívne narábanie s mestským majetkom, neuhrádzanie miliónových faktúr, nedostatky pri investičnej výstavbe či nevýhodné zmluvy - to sú len niektoré z problémov, ktoré po nástupe na primátorskú stoličku zistili niektorí noví primátori.
Orgánmi samospráv obcí a miest sú poslanci a starostovia (primátori). Tí v plnej miere zodpovedajú za rozvoj a dynamiku územného celku. Samosprávy postupne získali rozhodovacie právomoci. Na každé rozhodnutie sa však vzťahuje aj zodpovednosť. Tam, kde nie je kontrola, vzniká priestor na čudné a pochybné rozhodnutia. Spolupodieľanie sa občanov na správe spoločných záležitostí a kontrola narábania s mocou sú predpokladmi dobre spravovanej spoločnosti. Ďalej je to ústavou garantované posilnenie právomocí Najvyššieho kontrolného úradu a aj povinnosť samospráv obsadiť inštitút hlavného kontrolóra. Vzájomná kontrola poslancov a prvých mužov samospráv sú popri kontrole zo strany občanov a médií ďalšie nástroje, od ktorých sa očakáva efektívna kontrola verejných rozhodnutí. Informácie z nových samospráv však svedčia o niečom inom. Preto je namieste pomenovať hlavné príčiny a prijať také opatrenia, aby naozaj politici slúžili občanom, a nie naopak.
Pri pohľade do poslaneckých lavíc uvidíme len málo nových tvárí. Poslanci na rozdiel od starostov a primátorov nenesú právnu, ale len morálnu zodpovednosť. Tá sa dá len minimálne ustrážiť a takmer vôbec ju nemožno merať. Na rozdiel od primátora rozhodujú v kolektíve, ktorý si je veľmi dobre vedomý neexistencie kolektívnej zodpovednosti. To dáva poslancom nielen šancu na populistické vyjadrenia, ale aj pochybné rozhodnutia. Takým môže byť aj priama prepojenosť na hlavného kontrolóra. Poslanci ho volia, schvaľujú plán jeho práce, výšku platu a odmien. Voľba kontrolóra nemusí byť výsledkom politických kompromisov, ale výsledkom politickej vôle poslaneckej (straníckej či koaličnej) väčšiny. Takýmto spôsobom získava dvojaký objektív na kontrolu práce "svojich" poslancov a ich záujmov. Ak nezabudneme na mizivú obmenu poslancov, zistíme, že ani 6-ročný mandát neizoluje kontrolórov od politickej vôle väčšiny.
Príčiny a dôsledky nezodpovedných rozhodnutí sú preto výsledkom nedostatočnej, možno trochu fiktívnej kontroly, ale aj nízkeho záujmu občanov o správu svojej dediny či mestá. Demokracia nie je založená na príkazoch, ale na možnostiach. Občania majú možnosť angažovať a spolupodieľať sa na prijímaní aj kontrole rozhodnutí. Časované bomby, ktoré odhalili noví primátori, sú jasným signálom nezodpovedných rozhodnutí miestnych politikov. Nezaoberajme sa však tým, koľko by sme ich našli na radniciach, kde nedošlo k výmene prvých mužov. Radšej sa zamyslime nad tým, prečo tolerujeme prijímanie nezodpovedných a škodlivých rozhodnutí.
Michal Kaliňák, politológ, špecialista na samosprávu