Len nech je veselo

Zážitok, ktorý mi nedávno zišiel na um, je starý už vyše tridsaťpäť rokov, takže pre dnešných mladých je to temný stredovek. Na letné dovolenky sa vtedy chodievalo okrem iného najmä do Rumunska. Keď medzinárodný rýchlik prekročil maďarsko-rumunské hranice, začínala sa veľká a pre niektorých cestujúcich dokonca zábavná hra na bohatých sponzorov či buržoáznych príbuzných (hoci i z panelákov jeden plus jeden). Na každej rumunskej stanici totiž obklopili vlak kŕdle malých Rumunčiat, ktorým cestujúci láskavo hádzali z okien železničných vozňov cukríky. Kým sa deti vrhali za dobrotami do prachu koľajiska, cestujúci sa jednoducho bavili. Lebo o zábavu išlo predovšetkým. Vtedy a dnes dvojnásobne. Zišlo mi to na um, keď som si prečítal, že istí manželia sa rozhodli obdarovať Slovákov dvoma miliónmi korún. Samozrejme, nie všetkých a rozhodne nie tých, ktorí skutočne trpia akútnou núdzou. Pochopiteľne, každý Slovák si môže so svojimi miliónmi robiť, čo sa mu zapáči. Prečo by ich mali všetci venovať napríklad Tatrám, detskej onkológii, opusteným deťom, sluchovo či zrakovo postihnutým, školstvu alebo na iné prozaické účely. Naopak, myslím si, že je čas sa zabávať a televízne "reality šou" sú na to ako stvorené. Hoci sa mi na druhej strane vidí, že nie sú ničím iným ako sledovaním detí hľadajúcich v prachu svoj zakotúľaný cukrík. Samozrejme, pomocou najmodernejšej televíznej techniky a s veľkolepou reklamou pre obe strany -- príslušnú televíziu a príslušným sponzorov. A my ostatní sa ideme zájsť od smiechu.