Príspevkové organizácie spadajúce do pôsobnosti vlády a jej rezortov predstavujú pre verejnú správu výraznú výdavkovú záťaž. V mnohých prípadoch však nie je ich existencia dostatočne odôvodnená, pretože svojou činnosťou buď nahrádzajú alebo čiastočne prekrývajú služby, ktoré vie efektívne poskytovať súkromný sektor. Navyše mnohé príspevkové organizácie trpia na vysokú prezamestnanosť, pretrvávajúcu už z obdobia pred rokom 1989.
V snahe zefektívniť činnosť príspevkových organizácií rozlíšením na trhových a netrhových výrobcov stanovil nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy kritérium, podľa ktorého môže príspevkovou organizáciou ostať len organizácia, ktorej tržby kryjú menej ako 50 percent výrobných nákladov. Týmto zákonom mali byť vládne rezorty prinútené zbavovať sa tých svojich inštitúcií, ktoré nie sú výhradne závislé od štátneho rozpočtu.
Analýzu svojich príspevkových organizácií vykonalo i Ministerstvo pôdohospodárstva SR, ktoré spravuje a finančne podporuje až neuveriteľných 26 (!) takýchto organizácií. Optimálnym riešením pri väčšine z nich malo byť ich definitívne zrušenie, alebo aspoň zásadná redukcia zamestnanosti a činností, ktoré si MP SR u nich objednáva. Pri štátnom výskume je efektívnejšie jeho zabezpečenie len prostredníctvom univerzít a Slovenskej akadémie vied, zatiaľ čo agrárne poradenstvo, ktoré je úplne zbytočnou záťažou pre vládne výdavky, dokáže plnohodnotne zabezpečiť súkromný sektor. O to nepríjemnejším prekvapením je fakt, že výsledkom analýzy zo strany MP SR je návrh na "odštátnenie" piatich príspevkových organizácií ich transformáciou na neziskovú organizáciu. Najväčšou zmenou však prejde len ich právna forma. Z hľadiska vládnych výdavkov totiž MP SR počíta s ponechaním pôvodnej výšky rozpočtovaného bežného transferu (vo svojom návrhu to však nazýva i "úsporou verejných zdrojov v podpoložke bežných transferov"...).
Rozhodnutie MP SR vzbudzuje rôzne podozrenia. Jedným z nich je skutočnosť, že v štádiu prípravy transformácie všetkých výskumných ústavov sa ministerstvo rozhodlo jednému z nich, Výskumnému ústavu potravinárskemu, "zaistiť" týmto spôsobom ďalšiu samostatnú budúcnosť. Všetky rezortné príspevkové organizácie, ktoré budú týmto spôsobom "pseudoodštátnené", disponujú nehnuteľnosťami v širšom centre veľkých slovenských miest. Pri Agroinštitúte v Nitre a Inštitúte vzdelávania veterinárnych lekárov v Košiciach ide zároveň o subjekty, ktoré poskytujú rôzne služby v cestovnom ruchu a kongresovej turistike (súčasťou Agroinštitútu je veľký hotel pri najväčšom slovenskom výstavisku), teda pôsobia na konkurenčnom trhu ako vládou dotovaný subjekt. To výrazne deformuje konkurenčné prostredie.
Príspevkové organizácie, ktoré sa ministerstvo rozhodlo ponechať pod svojím vplyvom, zamestnávajú spolu vyše 600 ľudí. Budúci rok ich majú podporiť vládne výdavky za vyše 140 miliónov korún. Odhad trhovej hodnoty majetku, s ktorým budú podnikať títo štátno-neštátni zamestnanci, je niekoľko stoviek miliónov korún. Rozhodnutie Simonovho ministerstva ponechať tieto inštitúcie vo vlastníctve a v správe štátu je neefektívnym riešením a pokračovaním socialistickej politiky predchádzajúcich ministrov. Nehovoriac o tom, že vzbudzuje rôzne podozrenia z lobingu štátnych úradníkov a z netransparentnosti rozhodovania verejnej správy. Návrh transformácie príspevkových organizácií je potrebné odmietnuť.
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
StoryEditor