Čaj na dači

Premiér Robert Fico zaznamenal, nielen v očiach a srdciach svojho voliča, nespochybniteľný diplomaticko-protokolárny úspech. Ruský prezident Vladimir Putin ho minulý piatok prijal vo svojej privátnej rezidencii. Je to miesto, kam si hocikoho nepozve, medzi prominentov ako George W. Bush sa teda zaradil aj predseda slovenskej vlády.
Čo sa však za takouto ústretovosťou ruského prezidenta skrýva, tak to možno zatiaľ iba dedukovať z programu rozhovorov Putin - Fico a z pomerne strohých mediálnych výstupov. Dominovala, samozrejme, ekonomická spolupráca, kauza Transpetrol, jadrová energetika a, čuduj sa Slovensko, medzi riadkami síce, ale aj zbrojárska výroba. ( veď prečo by v Moskve inak bol Ľudovít Černák zo SitnoHoldingu). A to stojí za povšimnutie.
Premiérova téza, že sa už skončili časy, keď Slovensko zanevrelo na zbrojársku výrobu a bude teda asi znova vyrábať a aj vyvážať zbrane Made in Slovakia, je naozaj interesantná. Najmä v kontexte s jeho pacifistickými slzami a rečičkami adresovanými zraku a sluchu domáceho voličstva. Jeho chúťky oživiť zbrojársku výrobu sú v protiklade prinajmenšom s tým, ako vehementne sťahuje slovenské kontingenty z Iraku, ako sa priečil zvýšeniu našej vojenskej prítomnosti v Afganistane a ako totálne odvrhol budovanie vojenských základní spojencov z NATO (presnejšie USA) na území Slovenska.
No biznis je biznis a premiér má naozaj pravdu - domáceho voliča nenahnevá, ak delo, puška, pištoľ alebo obrnený transportér či tank so štítkom Made in Slovakia zabije nejakého anonymného vojaka či civilistu niekde v Afrike, džungliach Južnej Ameriky či Juhovýchodnej Ázie a možno aj na východnom Balkáne. Katastrofou pre neho je to, keď konkrétny slovenský vojak zomrie v misiách NATO či OSN, lebo to by mu ubralo z volebných hlasov. Nepohodlné je pre neho dodržiavanie spojeneckých zmlúv s NATO, ale katastrofa pre neho nebude to, keď začneme (v Dubnici, Martine či Detve) znova vyrábať ruské licenčné zbrane.
Len aby za pár rokov nám všetkým v ústach nezhorkol čaj, ktorý popíjal premiér Fico na Putinovej dači. Tak ako Trójanom stuhla v žilách krv, keď zistili, čo sa skrývalo v útrobách dreveného koňa, ktorého pred bránami mesta zanechali bojovníci z Mykén, keď fingovali definitívny odchod z bojiska. Tak ako Trójania mali vypočuť výstrahu, že nemajú veriť Danajcom aj keď dary prinášajú, tak my by sme nemali uveriť v úprimnosť Putinovho pozvania premiéra Fica na súkromnú daču. Existuje totiž viacero indícií, že vláda Roberta Fica sa stáva trójskym koňom Ruska v NATO a Európskej únii.