Na čo slúžia výkazy o ničom?

Z § 20 zákona o zdravotnom poistení vyplýva, že platiteľ poistného je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistení za príslušný kalendárny mesiac a poistné za príslušný kalendárny rok spôsobom určeným úradom. Predpokladajme, že ide o Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na webovej stránke tohto úradu je uverejnené len Metodické usmernenie k plateniu a vykazovaniu preddavkov na poistné (z 15. marca 2005), ktoré sa týka zamestnávateľov. Podľa § 11 zákona sú však platiteľmi poistného aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Nie je jasné, dokedy treba výkazy predkladať, ani či ide o vykazovanie už zaplatených preddavkov na zdravotné poistenie alebo nebodaj ich vykázanie dopredu.
Na internetovej stránke Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa nachádza tlačivo Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Nevedno, či ide o výkaz určený úradom. Z pomerne skromných vysvetliviek vyplýva, že ide zrejme o vykazovanie preddavkov dopredu, pretože pri uvedení obdobia, ktorého sa týka, vyplýva, že to môže byť aj obdobie od 1. 7. 2005 do 30. 6. 2006, hoci sa ročné zúčtovanie má robiť za kalendárny rok.
Podľa toho by zrejme všetci platitelia poistného (aj SZČO, ale nie napr. zamestnanci v pracovnom pomere), mali do konca júna 2005 takýto výkaz zaslať svojej zdravotnej poisťovni. Je však otázny jeho zmysel, keďže vykazované obdobie sa nekryje s ustanovením zákona, v ktorom sa uvádza kalendárny mesiac a kalendárny rok. Podľa § 14 zákona je rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné. Ale reálne sa vymeriavací základ nanovo stanovuje vždy od 1. júla príslušného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka. Ročné zúčtovanie sa však robí za kalendárny rok. Zdá sa, že ide o ďalšiu Hlavu XXII.
Vo výkaze sa má uvádzať okrem ročného vymeriavacieho základu aj výška mesačných preddavkov na poistné. Ak mal podnikateľ v roku 2004 nižší vymeriavací základ ako 12-násobok minimálnej mzdy, tak je povinný platiť mesačne preddavok na poistné najmenej vo výške 14 percent z platnej mesačnej minimálnej mzdy -- t. č. 910 korún. Ak sa však k 1. októbru 2005 minimálna mzda upraví, bude celý výkaz už neaktuálny, pretože sa súčasne bude musieť úmerne zvýšiť aj najnižší mesačný preddavok na poistné. To bude následne zrejme znamenať povinnosť zasielania tzv. opravných výkazov... Bolo by preto vhodné verejnosti oznámiť, či to tak má alebo nemá byť.
Problém by možno vyriešilo určenie ukazovateľa minimálnej mzdy vo výške platnej k 1. 7. príslušného roka, ktorý by platil až do konca júna nasledujúceho roka. Plánovaná novelizácia zákona o zdravotnom poistení však už nijako nebude môcť platiť od 1. 7. 2005. V návrhu zmeny zákona sa uvažovalo, aby sa brala do úvahy výška minimálnej mzdy (upravená v októbri) až od 1. 1. nasledujúceho roka a platila by do konca roka.
To síce bude sedieť s tzv. rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu (kalendárny rok), ale nie s tým, že sa vymeriavací základ v skutočnosti stanovuje nanovo vždy až od 1. júla po skončení zdaňovacieho obdobia. Keby obdobie od 1. júla do 30. júna nasledujúceho roka sedelo aj s tzv. rozhodujúcim obdobím na ročné zúčtovanie (kalendárny rok), nebol by taký problém.
Najväčším nedostatkom je, že neexistuje informovanosť medzi poistencami a platiteľmi poistného na zdravotné poistenie a úradom, resp. zdravotnými poisťovňami. Vysvetlivky k vyplneniu výkazu vyžadujú akú-takú zdatnosť a znalosť právnych predpisov. Sledovanie legislatívneho procesu a jeho uskutočňovanie v praxi nemožno reálne očakávať od každej SZČO, ktorá je platiteľom zdravotného poistenia, len odvolaním sa na to známe, že neznalosť zákona neospravedlňuje...