Pacient je v reforme len pasívny

Súčasná reforma zdravotníctva zlikvidovala do istej miery sociálne istoty a roky budovanú solidaritu. Transformácia nášho zdravotníctva je nevyhnutná, o tom netreba diskutovať. Možno sa prieť len o to, či dáme prednosť ráznej alebo pomalej reforme.
Reforma, ktorú pripravilo ministerstvo zdravotníctva, zlikviduje predovšetkým dostupnosť zdravotníckych služieb. Odstráni sa princíp solidarity v poisťovacom systéme, ktorý vychádza zo základného pravidla -- zdravý platí a chorý poberá. Do nedôstojného postavenia sa odsunie väčšina zdravotníkov. Bude to znamenať, že predovšetkým peniaze budú rozhodovať o možnosti zachovania zdravia a života človeka. Vytvorí sa taká zdravotná starostlivosť, ktorá síce môže byť kvalitná, ale bude dostupná len úzkej skupine ľudí s predpokladom, že budú vlastniť dostatok peňazí.
K zdravotníctvu by sa v žiadnom prípade nemalo pristupovať obdobne ako k SPP, Slovnaftu, Telekomunikáciám a pod. Nemožno ho premeniť na slovenský Klondike pre novodobých zlatokopov.
Preto sa treba zamyslieť nad tým, či má byť zdravotníctvo ziskové alebo má slúžiť ľudu a či ide o žiaduce transformačné kroky alebo privatizáciu lukratívnych budov.
Obavy mám aj z transformácie nemocníc na akciové spoločnosti -- zdravie predsa nie je tovar. Spoločnosť, ktorej imperatívom je úspech založený na zisku, je fascinovaná demonštratívnym konzumom ako jediným transparentným znakom prestíže. Vnútorné znaky ako hodnota osobnosti a tvorivosť sú často zatláčané do úzadia.
Nepíšem tento príspevok v konfrontačnom tóne. Len trochu nahlas uvažujem na základe konzultácie s lekármi i pacientmi. Mám pochybnosti napríklad aj o zlúčení nemocníc v Bratislave a napokon o správnosti zrušenia niektorých z nich. Pýtam sa, prečo? Napríklad Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach poskytuje komplexnú prevenciu, diagnostiku a liečbu v odbore respiračných chorôb a TBC vrátane zhubných nádorov. Rovnako vyťažená je Fakultná nemocnica na Kramároch. Spojenie nemocníc prinieslo veľa nervozity, nevyjasnených otázok a narušených kompetencií.
Zdravotnícka reforma beží na plné obrátky. Na vrcholnej priečke zdravotníckeho rebríčka máme vládu, parlament, politické strany. Dolu na tej spodnej stojí zvedavý, ale bezmocný pacient, pretože jeho pozícia je pasívna. Nemôže aktívne ovplyvňovať nepriehľadné ťahy vysokej zdravotníckej politiky. Zdá sa mi, akoby sa robila tiež poľovačka na lekárov. Ja osobne ich poznám veľa a som presvedčený, že robia maximum. Je pravda, že niekde ešte treba dobudovať vzťah medzi pacientom a lekárom -- najmä istú mieru úcty a zodpovednosti na obidvoch stranách. Som však presvedčený, že pohľadu na zdravotníctvo a jeho služby chýba ambícia komplexného posudzovania oblasti zdravotníckych služieb ako spoločenského odvetvia.
Pravdivosť novej reformy si asi overíme až v budúcnosti na vlastnej koži.