STV nezvláda verejnoprávnosť

Slovenská televízia sa v čase úmrtia Jána Pavla II. naozaj vyfarbila a dala mnohým jasnú odpoveď, či programu typu SuperStar, béčková filmová produkcia a komerčné blockbustery patria na obrazovky verejnoprávnej televízie. Jej počínanie v tento, pre televízne spravodajstvo historický, okamih (ale aj čas veľkých skúšok) dalo vhodné argumenty všetkým, ktorým od začiatku ležal v žalúdku "nový začiatok" STV. Zároveň dal odpoveď tým, ktorí nad jeho zmyslom váhali. Osobne fandím Rybníčkovej televízii aj sa teším mnohým zmenám, ktorými obohatila slovenské televízne nebo. Avšak po minulom týždni začínam váhať, či je to pre verejnoprávny priestor naozaj to pravé orechové. Úmrtie pápeža je spravodajskou udalosťou číslo jeden a servis, ktorý dostali slovenskí diváci, bol všetko, len nie kvalitný (azda s výnimkou odvysielania requiem z Vatikánu s tradične výborným komentárom Mariána Gavendu).
Áno, aj iné a veľké televízie chybili. CNN sa blamovala, keď prevzala nepotvrdenú správu o pápežovej smrti a spustila kaskádový efekt (správu posunuli ďalej aj v niektorých katolíckych chrámoch). STV sa však v týchto chvíľach môže "tešiť" tiež z niekoľkých primátov, hoci iba slovenských. Ako posledná zareagovala, keď pápež zosnul. Oznámila to navyše málo dôstojnou a nie príliš pietnou vetou: "Pápež je mŕtvy." Dvojka síce zaradila dokument, no viac si žiadalo vysielať vigíliu z Vatikánu spolu s informáciami od vyslaného reportéra. Na Jednotke pritom nemala pokračovať vysielaním brakov. A čo sa týka lapsusov počas SuperStar spojených s pápežovým úmrtím -- patetických poznámok porotcov, nehovoriac o zábave v čase, kam nepatrila. Dilemu šéfov STV, ako sa im vyhnúť a šachovať s prerušovaním programu, by som vyriešil ľahko: jednoducho by som šou neodvysielal.