"Keby som zarábal milióny, tak by som sa o ne vedel dobre postarať. Ale dostávam iba mizerný plat a neviem, kam všetky peniaze pomiznú."
Naozaj sa o svoje peniaze majú vedieť postarať iba tí majetnejší? Hoci dnešná vláda preferuje stratégiu zodpovednosti štátu za svojich občanov, zároveň vo svojom programovom vyhlásení plánuje "formovať vedomostnú, informačnú a kultúrnu spoločnosť". Ide o dva vcelku protichodné ciele, pretože v momente, keď dosiahne svoj cieľ v oblasti výchovy a vzdelania, nemá právo niesť zodpovednosť za rozhodovanie svojich občanov.
Na pôde OECD sa už niekoľko rokov diskutuje o nutnosti finančného vzdelávania v členských aj nečlenských krajinách. Budovaním informačnej spoločnosti sa dosiahol markantný prílev informácií k nám, bežným ľuďom, ktoré však často nevieme adekvátne spracovať a na ich základe prijímať relevantné rozhodnutia. Veľká časť informácií sa týka našich financií, na ktoré sme všetci, či už sa nám to páči alebo nie, odkázaní. Samozrejme, ich správne čítanie je podmienené znalosťou šifry -- tou šifrou je práve finančná gramotnosť.
Finančná gramotnosť je len základná schopnosť rozumieť finančným produktom, službám, ktoré poskytuje trh a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nášho osobného a rodinného života. Každý z nás má dnes v banke účet, k nemu debetnú alebo kreditnú kartu, občas platí valutami, spláca hypotéku, podpísal zmluvu na spotrebný úver alebo je poistený. Bez schopnosti čítať informácie tohto druhu nebudeme nikdy slobodní.
Problém finančnej gramotnosti a finančnej inteligencie sa netýka len Európy, ale týka sa celého sveta -- tak Nového Zélandu, ako aj Slovenska, USA nevynímajúc. Skúsenosti odborníkov v oblasti vzdelávania hovoria o tom, že znalosti v tejto oblasti sú pre plnohodnotný život človeka rovnako dôležité ako trebárs prírodopis alebo dejepis.
Na Slovensku už, našťastie, máme malú hviezdičku vo vesmíre finančného vzdelávania. Na stredných školách sa vyučuje predmet Manažment osobných financií (projekt Poznaj svoje peniaze). Kvalitnému obsahu a modernej metodike výučby prostredníctvom internetu nesvedčí forma. O vyučovanie nepovinného predmetu alebo krúžku je zo strany škôl, učiteľov i žiakov malý záujem .
Preto by bolo treba základy znalostí zo sféry peňazí zakomponovať do osnov základných a stredných škôl. Pomohla by už i taká drobnosť, ako je zmena klasifikácie tohto predmetu a jeho zaradenie do zoznamu povinne voliteľných predmetov stredoškolákov. Netreba nikoho nútiť vzdelávať sa aj v tejto oblasti, šancu by však mal dostať každý.
Eva Mäsiarová, Obchodná akadémia, Bratislava