Slovensko dosiahlo v 2. štvrťroku 2002 vyšší ekonomický rast ako ostatné štáty V4 a výrazne vyšší ako Európska únia. Táto tendencia je zreteľná už od druhej polovice minulého roka. Vyššie tempo rastu HDP je pozitívne z hľadiska približovania sa výkonnosti našej ekonomiky úrovni Európskej únie, isté negatíva sa skrývajú v štruktúre prírastku. Viac sa na ňom podieľala spotreba domácností a verejnej správy ako investície súkromných firiem.
Zdravý a dlhodobo udržateľný ekonomický rast by mal byť založený na predstihu rastu produktivity práce pred rastom miezd a predstihu rastu fixného kapitálu pred spotrebou domácností. V prvom polroku však investície do fixného kapitálu klesali a spotreba domácností v dôsledku rastu reálnych miezd výrazne rástla. Prírastok miezd možno do istej miery akceptovať v ziskových odvetviach, málo pochopenia ekonómov vzbudzuje rast miezd v sektoroch, kde sa nezačali alebo nedokončili racionalizačné reformy. Nedostižné prvenstvo vo výške nominálnych miezd si udržujú zamestnanci bankovníctva, poisťovníctva a energetiky. V privátnych firmách je to privátna záležitosť. Diskusie ekonómov však vyvolávajú tie spoločnosti a podniky kontrolované štátom, kde buď rast miezd nekorešponduje s hospodárskymi výsledkami (viď železnice), alebo vysoké mzdy nekorešpondujú s rozsahom využívania daňovo zvýhodnených sociálnych a poistných služieb. V zdravotníctve, či školstve mzdy ani po výraznom približne 20-percentnom zvýšení v 2. štvrťroku stále nedosiahli slovenský priemer, ani českú úroveň, čo začína vplývať na zníženie kvality poskytovaných služieb v oboch odvetviach. Iná vec je, že zvýšeniu miezd tu, rovnako ako v celej štátnej a verejnej správe, mali predchádzať reformy, ktoré by z týchto sektorov vopred vytesnili nepotrebné, alebo neefektívne subjekty. Takto budú náklady na odstupné, rekvalifikáciu, prípadne sociálne dávky pracovníkom, ktorí budú musieť v dôsledku reforiem odísť, oveľa vyššie.
Medziročný rast HDP v 2. štvrťroku súvisel so zvýšením pridanej hodnoty najmä v stavebníctve, poľnohospodárstve, priemysle a v sektore ostatné služby. Prírastok reálnych miezd sa premietol do výrazného rastu tržieb tých segmentov maloobchodu, ktoré predávajú vyššie percento tovaru z dovozu (hypermarkety, supermarkety, lekárne a drogérie). Súbeh vyšších miezd a nízkych cien pohonných látok priniesol rast tržieb aj v ďalšom typicky dovozovom sektore -- obchode s motorovými vozidlami. Napriek tomu mal na prírastok HDP v 2. štvrťroku vyšší vplyv zahraničný dopyt ako domáci, čo súvisí nielen s nižšími investíciami, a teda aj nižšími dovozmi podnikovej sféry, ale aj s pozitívnou dynamikou rastu exportu.
Bez ohľadu na zloženie budúcej vlády je už dnes jasné, že po voľbách porastie inflácia v dôsledku deregulácie cien v energetike, čo sa premietne do nižšej dynamiky rastu priemernej reálnej mzdy v hospodárstve. Ostatné bude jasné až po voľbách.
StoryEditor