Poznámka: Zábava po iracky

Televízny štáb prišiel do mesta Amarah odovzdať šťastným výhercom ich cenu. Domáci ich upozornili, že dom pred ich príchodom obsadili banditi predstierajúci, že sú výhercami. Ich plánom bolo prevziať cenu a zadržať televízny štáb ako rukojemníkov. V inej televíznej šou sa objavili tri iracké deti, ktoré tvrdili, že sú sirotami, ich rodičia údajne zahynuli pri americkom útoku. Po odvysielaní pomoc prúdila od humanitárnych organizácií a obyvateľov celého Perzského zálivu. Ktosi však deti na obrazovke spoznal -- neboli to žiadne vojnové siroty, iba ušli od svojho otca, ktorý ich zneužíval.
Historky ako tieto ukazujú, že v Iraku ešte dlho nebude všetko v poriadku, príznakom počiatkov fungovania novej spoločnosti sú však práve televízne relácie a reality šou. Sú populárne, pretože na jednej strane ponúkajú únik z neutešenej reality a šíria okolo seba radosť a zábavu. Nejde však len o útek z reality, pretože väčšina týchto šou ľuďom skutočne pomáha. Jedna z nich organizuje svadby pre chudobných, ďalšia pomáha chorým deťom zaplatiť nákladné liečenie v zahraničí, iné pomáhajú ľuďom zrekonštruovať ich zničené domy, šťastní dôchodcovia dostávajú tisícdolárové sumy, ktoré im pomôžu v ich biede.
V krajine, ktorej ustrašená vláda sedí za múrmi v štvrti stráženej americkou armádou, televízni novinári rozvíjajú investigatívnu žurnalistiku a odhaľujú mnohé korupčné prípady. Povojnový Irak mal byť podľa Američanov vzorovou demokraciou v nestabilnom regióne, zatiaľ môže slúžiť ako vzor najmä pre západné televízie, kde sa tamojšie reality šou predbiehajú iba v nechutnosti a duševnej prázdnote.