Ceny ropy, ktoré v závere minulého roka dosiahli rekordné maximá, v rastúcej tendencii pokračujú. Vysoké ceny brzdia a komplikujú ekonomický rozvoj mnohým krajinám, najmä tým, ktoré sú čiastočne alebo úplne závislé od dovozu ropy. Na druhej strane, krajinám exportujúcim ropu sa zlepšujú terms of trade (reálne výmenné relácie), získavajú dodatočné zdroje, ktorými zvyšujú výdavky na rozvojové programy a na zvýšenie výkonnosti ekonomiky. Čiastočne tak kryjú straty z predchádzajúcich rokov.
Avšak vysoké ceny takého významného energického zdroja, ako je ropa, vedú v konečnom dôsledku k zníženiu svetového hospodárskeho rastu. Kým v 70. rokoch vysoké ceny ropy spôsobili hospodársku recesiu, v rokoch 2004 a 2005 k tomu nedošlo. Vysoké ceny ropy sú len v dolároch, v iných menách, najmä v eurách a jenoch, sú relatívne nízke. Ceny ropy sú však denominované v dolároch. Vynárajú sa preto otázky, či terajšie vysoké ceny ropy spôsobuje výpadok dodávok ropy, nižšia ponuka ropy a vyšší dopyt po nej, nízka hodnota amerického dolára alebo iné faktory.
Sila výrobcov
Štandardnými vysvetleniami pohybov cien ropy sú politicko-ekonomické faktory. Prudké zvýšenia ceny ropy v 70 rokoch spôsobila schopnosť arabských krajín využiť ich prevahu v OPEC a vyhlásiť embargo na vývoz ropy do USA a niektorých západoeurópskych krajín, ktoré podporovali Izrael vo vojne s arabskými krajinami, islamská revolúcia v Iráne a iracko-iránska vojna. Z makroekonomického hľadiska je štandardným vysvetlením fakt, že členské krajiny OPEC svojím takmer monopolistickým postavením spôsobili ponukový šok. Tak sa zvýšili ceny ropy, ktoré spôsobili svetovú infláciu a stagfláciu. Ukazuje sa tiež, že jedným z najsilnejších faktorov zvýšenia ceny ropy bol pokles hodnoty amerického dolára, takže zmeny cien ropy viac-menej spôsobili faktory monetárneho charakteru.
Už v roku 2003, po invázii Spojených štátov do Iraku, bola prognóza ceny ropy v krátkodobom a strednodobom horizonte -- pri dlhšej vojne treba počítať so zvýšením cien ropy minimálne o 15 -- 25 dolárov za barel. Dnes sa táto prognóza maximálne napĺňa, keď cena barelu ropy dosahuje okolo 60 USD (cenový kôš OPEC). Podľa odborníkov sú dnešné ceny ropy ešte prijateľné a mnohí tvrdia, že je s lacnou ropou koniec, a teda bude len drahšia a drahšia.
Dopyt rastie rýchlejšie ako ponuka
Odhady rezerv tejto strategickej komodity sa menia z roka na rok len mierne. Množstvo ropy na našej planéte mnohé špecializované organizácie odhadujú na dva bilióny barelov. Od začiatku produkcie ropy v roku 1860 sa spotrebovala polovica svetovej ponuky, čo je asi bilión barelov. Bežná miera ročnej spotreby ropy je 27 miliárd barelov, čo po bežnej kalkulácii a za predpokladu, že ročná spotreba ostane v ďalších rokoch v zásade nezmenená, znamená, že ropu vyčerpáme v roku 2041, o 36 rokov. Na druhej strane v roku 2004 najväčšia saudskoarabská ropná spoločnosť Aramco vyhlásila, že na pôde saudskoarabského kráľovstva objavili 500 -- 700 miliárd barelov ropy. Kuvajt v roku 1985 vyhlásil, že vlastní o 50 percent viac zásob ropy ako predpokladal. Je však možné, že vyhlásenie bolo motivované snahou dosiahnuť od OPEC väčšiu produkčnú kvótu. Platí totiž zásada OPEC, že čím viac ropných rezerv, tým vyššiu ťažbu má členská krajina povolenú.
Kedy maximum
Časť odborníkov tvrdí, že globálna produkcia ropy dosiahne maximum v tomto roku. Sú aj názory, že strop sa dosiahne medzi rokmi 2006 a 2010. Ropy bude len menej a menej. Odhad ročnej spotreby na 27 mld. barelov je založený na dopyte v minulých rokoch a nezahŕňa narastajúcu spotrebu v rastúcich priemyselných gigantoch ako sú Čína a India. Mimochodom, globálny dopyt po rope sa zvýšil zo 66,2 mil. barelov denne v roku 1990 na 80,1 mil. barelov v roku 2003 a na 83,2 mil. barelov v roku 2004. Čína je jednou z trhových síl spôsobujúcich globálny rast dopytu po rope. V roku 2003 Čína spotrebovala 6,4 mil. barelov na deň, oproti 2,4 mil. barelov denne v roku 1990. V roku 2004 čínsky dopyt po rope sa zvýšil o 35 percent. Kvôli vysokému ekonomickému rastu, ktorý dosahuje okolo 9,5 percenta ročne, v budúcich rokoch sa predpokladá zvýšenie dopytu asi o 40 percent ročne.
Osobitosti USA
USA sú v tomto smere samostatnou kapitolou. Majú šesť percent svetovej populácie, ale spotrebúvajú štvrtinu svetovej spotreby ropy a zemného plynu. Dopyt po rope a iných zdrojoch energie v tejto gigantickej ekonomike rastie. USA dovážajú šesť z každých desiatich barelov ropy a dva z každých desiatich kubických metrov plynu. V roku 2020 bude importovať osem z každých desiatich barelov ropy a štyri z každých desiatich kubických metrov plynu. USA sú prvá krajina na svete v spotrebe ropy, denne spotrebúvajú 20 miliónov barelov. Na porovnanie: Európska únia potrebuje denne 12 miliónov barelov. So zvýšením globálneho dopytu po rope sa predpokladá, že globálna ponuka ropy sa nezmení.
Netradičné zdroje
Podľa odhadov IEA (Medzinárodnej energetickej agentúry, ktorá reprezentuje priemyselné krajiny) v roku 2030 produkcia konvenčnej ropy dosiahne 100 mil. barelov denne, ale svet ich bude potrebovať už 120 miliónov. Medzeru vyplnení nekonvenčnou ropou. Nekonvenčnú ropu predstavuje extraťažká surovina a bitúmen, ktoré sa našli vo veľkých množstvách okolo Athbasca na stredozápade Kanady a v povodí Orinoka v juhovýchodnej časti Venezuely. Podľa ekonomických prognóz z januára tohto roku odhaduje v oblastiach 270 mld. a 78 mld. barelov dokázaných rezerv. Napriek zvýšenej inflácii v USA, monetárna politika v prvých mesiacoch 2006 urýchľuje rast americkej ekonomiky. Tento predpokladá zvýšenie dopytu po rope a môže tlačiť ceny ropy na medzinárodných trhoch nahor až na 100 dolárov za barel v polovici roku, čo môže viesť k vyššej globálnej inflácii a vyššiemu úniku kapitálu z USA.
Pritom zníženie ceny ropy na svetových trhoch môže byť pre ekonomiku Spojených štátov viac problematické než ich zvýšenie. Prudké zníženie ceny ropy môže znížiť externú ponuku dolárov, ktoré má Fed zo zahraničných investícií v amerických obligáciách. To znamená, že exportéri ropy budú mať menej dolárov na investície v amerických obligáciách, na druhej strane, a to je dôležitejšie, je, že importéri ropy budú potrebovať menej dolárov na nákup ropy. Okrem toho rastie tlak na dlhodobé zvýšenie úrokovej miery a klesne tlak na dolár.
Devalvácia dolára zvyšuje apetít
Po páde Brettonwoodskeho systému roku 1971 do roku 1980, hodnota dolára oproti zlatu prudko klesla. Odvtedy hodnota dolára oproti ostatným hlavným menám klesá. Pokles zapríčinila masívna inflácia dolára.
Od roku 1975 sú ceny ropy OPEC denominované v dolároch ako pravidlo po tom, ako Saudská Arábia ako najväčší producent OPEC súhlasila exportovať svoju ropu ocenenú v dolároch. Pozadie tohto súhlasu má svoje korene v roku 1945, keď USA a Saudská Arábia podpísali kooperatívne partnerstvo po stretnutí Franklina Roosevelta a saudskoarabského kráľa Ibn Sauda. Vtedy americké ropné spoločnosti (Exxon, Mobili Chevron a Texaco) kontrolovali produkciu a hľadanie saudskorabskej ropy. Po prvom ropnom šoku sa enormne zvýšil dopyt po dolároch. Krajiny importujúce ropu sa stretli s problémom ako získať doláre na zaplatenie faktúr za dovoz ropy. Na druhej strane, krajiny exportujúce ropu boli zaplavené petrodolármi. Mnoho z týchto dolárov skončili na bankových kontách v Londýne a New Yorku, kde sa začal proces tzv. recyklácie petrodolárov.
Kolobeh petrodolárov
Americké a britské banky začali z týchto dolárov požičiavať rozvojovým krajinám na nákup ropy. Tieto dlhy boli základom dlhovej krízy rozvojových krajín v 80. rokoch, najmä po enormnom zvýšení úrokových mier. Okrem toho, v 70. a 80. rokoch Saudská Arábia a niektoré ďalšie ropné krajiny začali využívať petrodoláre na kupovanie nepoužitých zbraní z amerických zbrojných fabrík. Toto bola tichá podpora americkej ekonomiky. Rozhodnutie americkej administratívy v roku 1971 zrušiť zlatý štandard malo za cieľ znížiť hodnotu dolára a stimulovať export. Bolo do veľkej miery úspešné, lebo americký export sa medzi rokmi 1970 a 1979 zvýšil o 300 percent. Toto potvrdzuje názory mnohých ekonómov, že k devalvácii USD došlo pred prvým ropným šokom v roku 1974, a dokonca devalvácia USD bola jednou z hlavných príčin prvého ropného šoku. Niet pochýb, že 70. roky boli charakteristické slabým a menej stabilným dolárom. Celkový americký export síce rástol o 300 percent, ale dolár klesol oproti jenu o 250 percent a oproti zlatu o vyše 1 000 percent. Takže reálna hodnota obchodu sa v 70. rokoch podstatne znížila.
Oslabenie dolára oproti hlavným svetovým menám je dôsledkom rastúceho obchodného deficitu a verejného dlhu USA. Obchodný deficit sa zvýšil z miliardy dolárov v roku 1971 na 24 miliárd v roku 1979, 93 miliárd v roku 1989 a na vyše 600 miliárd v roku 2005.
Zvýšenie miery inflácie a devalvácia amerického dolára znížilo reálnu hodnotu príjmov z predaja ropy a viedla členské krajiny OPEC k podstatnému zvýšeniu cien ropy. Reálna hodnota dolára sa od začiatku 70. rokov podstatne znížila, keď napr. jeden dolár v roku 1974 sa rovnal 15 dolárom v roku 2004. Iné empirické štúdie ukazujú ešte podstatnejšie zníženie jeho hodnoty. Keď spájame ceny ropy s reálnou hodnotou dolára dnes, barel ropy, ktorý stojí napr. 60 USD, má reálnu hodnotu podľa dolára v roku 1974, je iba štyri doláre. Členské krajiny OPEC si robia starosti kvôli oslabovaniu hodnoty dolára oproti hlavným svetovým menám, najmä jenu a euru. Totiž, členské krajiny OPEC predávajú svoju ropu za doláre a kupujú prevažnú väčšinu tovarov a služieb z krajín EÚ, za ktoré musia platiť v eurách. Keď hodnota dolára klesá, sústavne klesá ich kúpna sila, teda strácajú zo svojich príjmov. Odborníci varujú, že ak bude hodnota dolára naďalej klesať, ceny ropy budú rásť. Členské krajiny OPEC možno už uvažujú o zmene cenového limitu za barel ropy smerom nahor (doterajší cenový limit je 22 -- 28 USD za barel).
Autor je samostatný vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV.