Adresná zodpovednosť

Černobyľ bol hroznou tragédiou. Znásobili ju sovietske zvyklosti "zatĺkať" nepríjemné udalosti -- dokonca aj štart kozmickej lode, a to nielen Gagarinovej, sa na rozdiel od Američanov oznamoval až vtedy, keď sa vydaril. Dôsledky nemuseli byť také hrozné, keby sa neutajovali možné následky, včas a na dostatočnom priestore sa vyhlásili mimoriadne opatrenia. V tých časoch to už nebolo tajnostkárstvo Kremľa, ale situáciu bagatelizovali nižšie stupne, kde Gorbačovova glasnosť ešte nedorazila. Katastrofa bola dôsledkom nezodpovednosti, nekvalifikovanosti, lajdáctva. Príznačné pre tie časy a ten priestor.
Hoci je Černobyľ tragickým mementom a po svete stále strašia zastarané jadrové elektrárne, jadrová energia nestráca perspektívu. Predlžuje sa ich životnosť, zvyšuje sa bezpečnosť, zlepšuje sa príprava obsluhy. V tomto zmysle, paradoxne, Černobyľ posunul jadrové technológie vpred.
Akútnejšie ako havárie jadrových elektrární je dnes nekontrolované rozširovanie vlastníkov jadrových zbraní. Do klubu sa vtláčajú vlády s nebezpečnými ideológiami nevážiacimi si ľudský život, nadraďujúce svoje pofidérne poslanie nad mier. Medzinárodné inšpekcie zisťujú podozrivé fakty. Preveriť ich nemôžu. Jedinou účinnou cestou je potom pôsobenie krajín, ktoré majú v týchto krajinách vplyv. Pri Severnej Kórei je to Čína, ktorá je stále jej najbližším politickým a hospodárskym partnerom, pri Iráne Rusko, ale i niektoré európske krajiny, ktoré tu majú podnikateľské záujmy. Svetové spoločenstvo musí vyvinúť tlak práve na "kontaktné" krajiny, lebo na ich technickej a ekonomickej spolupráci Severnej Kórey a Iránu záleží. Ich zodpovednosť je jednoznačná.