Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa vo svojej poslednej správe zaoberá problematikou vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, trhom práce a zasahovaním štátu do štruktúry miezd a sociálnej podpory ľudí, ktorí prišli o prácu. Týka sa to hlavne zamestnancov, ktorí majú nízke mzdy. Zvyšovanie minimálnej mzdy ich údajne poškodzuje.
Analytici OECD neberú do úvahy jednoduchý fakt. Slovenská ekonomika je veľmi závislá od dovozu energetických surovín. Za posledných niekoľko rokov rastú ceny ropy, zemného plynu. Tieto ceny sa automaticky premietajú do cien takmer všetkých tovarov a služieb. Vyvoláva to jednoduchú otázku. Má to znamenať, že nízkokvalifikovaní obyvatelia majú mať čoraz menej disponibilných prostriedkov, ktoré sú potrebné na ekonomický chod domácnosti? Odporúčal by som odborníkom z OECD, aby s podobnou ekonomickou tézou prišli vo Francúzsku alebo v Nemecku. Zamestnanci by ich možno ponaháňali vidlami.
Ďalšou tézou OECD, ktorá stojí za povšimnutie, je, aby vláda v takej malej krajine ako Slovensko regionálne diferencovala minimálnu mzdu alebo sociálne dávky. OECD totiž navrhuje regionálnu diferenciáciu minimálnej mzdy a dávok. Takýto postup by bral do úvahy regionálne osobitosti trhu práce a zvýšil by tak motiváciu pracovať.
Je len ťažké si predstaviť, že obyvatelia Košíc by mali sociálne dávky v jednej výške a na Orave v inej. Podľa OECD to znamená, že lístok na železničnú dopravu, ktorú potrebujú využiť obyvatelia dedín, keď sa hlásia na úradoch práce, by mal stáť menej v jednom regióne a v inom viac. Neviem, kde podobný model OECD skúšalo, ale malo by poukázať, či niečo podobné niekde inde funguje, lebo experimentov sme na Slovensku zažili neúrekom.
Pre slovenský trh práce je oveľa dôležitejšie vytváranie nových pracovných miest. Rozhodnutia o vytvorení nových pracovných miest sa prijímajú na základe hodnotenia perspektív rastu produktivity práce a ziskovosti podnikania. Podľa laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu Edmunda S. Phelpsa, čím sú lepšie, tým je vyššia dlhodobá prirodzená miera zamestnanosti. Perspektívy rastu sa odrážajú v trhovej hodnote aktív, ktorými disponujú firmy vytvárajúce pracovné miesta. Preto existuje kladná dlhodobá väzba medzi úrovňou zamestnanosti a dynamikou finančných trhov.
Táto väzba je jasne vyjadrená v ekonomikách s rozvinutými trhovými inštitúciami, no oveľa slabšia je v ekonomikách s dominanciou korporatívnych systémov (finančno-priemyselných skupín, ktoré majú preferencie zo strany štátu). K prvej skupine krajín podľa Phelpsa patria anglosaské krajiny, k druhej štáty kontinentálnej Európy a Japonsko. Existuje aj iná jednoduchá väzba. Nové pracovné miesta môžu vznikať vtedy, keď zamestnanci sú schopní z ponúkanej mzdy vyžiť.
S čím však s OECD súhlasím je potreba vkladať čo najviac zdrojov do vzdelávania.
Vzdelávanie spojené s praxou priamo vo firmách a sformované do dlhodobých programov je najúčinnejšia zbraň v boji s dlhodobou nezamestnanosťou.
Ján Sihelský, generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny