Od 1. októbra prišlo k zvýšeniu minimálnej mzdy, pričom posun zo 6 900 na súčasných 7 600 korún má svojich kritikov, ale i prirodzených obhajcov. Do prvej skupiny patria predovšetkým zamestnávateľské organizácie, ktoré upozorňujú na skutočnosť, že sa týmto rozhodnutím zvyšujú mzdové náklady podnikov a firiem, čo môže mať negatívny vplyv na zamestnanosť.
Do druhej skupiny patria odbory, ktoré obhajujú záujmy zamestnancov a požadujú primeranú odmenu za vykonanú prácu. Vláda SR sa priklonila k argumentom odborárov. V programovom vyhlásení sa zaväzuje postupne zvyšovať minimálnu mzdu. No rovnako je v tomto dokumente uvedené, že preverí možnosť zmeny platného mechanizmu ustanovenia minimálnej mzdy a osobitne sa bude zaoberať využívaním tohto inštitútu ako referenčnej veličiny na účely plnení podľa iných zákonov.
Zvýšenie minimálnej mzdy má viacero rovín. Okrem dosahov na cenu práce má za následok zvýšenie minimálnych preddavkov na poistné. Spolu so zvýšením minimálnej mzdy rastú odvody povinne poistených SZČO a dobrovoľne poistených občanov. V prvom polroku z takejto výšky platilo na dôchodkové poistenie viac ako 171-tisíc povinne poistených živnostníkov a takmer 70-tisíc dobrovoľne poistených osôb.
Pre drobných živnostníkov aj zvýšenie odvodov o niekoľko stoviek korún predstavuje sumu, ktorá sa prejaví na ich výdavkoch a hospodárení. Ak je jedným z argumentov zrušenia alebo znižovania odpočítateľných položiek (v prípade vyšších príjmových skupín) tvrdenie, že príjem väčšiny zamestnancov nedosahuje úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve, podobné konštatovanie platí aj pre drobných živnostníkov. Ak sa preto bude postupne zvyšovať minimálna mzda na úroveň 60 percent priemernej mzdy, potom je nevyhnutné prehodnotiť "pravidlá hry" a vymeriavací základ neviazať na výšku minimálnej mesačnej mzdy.
Objektívne treba uviesť, že platenie odvodov je v záujme samotných samostatne zárobkovo činných osôb. Ovplyvňuje výšku ich starobných dôchodkov. Na druhej strane, štát ich nemôže nútiť, aby platili na poistné viac, ako si momentálne môžu dovoliť. Na výške budúceho starobného dôchodku je dnes zainteresovaný každý občan a je vecou zodpovednosti a slobodného rozhodnutia, či sa rozhodne využiť, napríklad, doplnkové dôchodkové poistenie. Je neúprimné na jednej strane hovoriť o znižovaní odvodového zaťaženia, ale na druhej strane zvyšovať vymeriavací základ na výpočet poistného.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny si uvedomuje nielen potrebu zvýšenia ceny práce najnižších príjmových skupín, ale aj dosahy zvýšenia minimálnej mzdy na platenie odvodov pre vybrané skupiny osôb. V budúcom roku sa výška minimálnej mzdy nemá meniť. Upraví sa s účinnosťou od 1. januára 2008. Tento čas je potrebné využiť na odbornú diskusiu a zmenu príslušnej legislatívy. Zámerom zvýšenia minimálnej mzdy nemôže byť ďalšie odvodové zaťaženie SZČO, ale zvýšenie ceny práce pre skupinu zamestnancov s najnižšími príjmami.
Peter SIKA, štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny