Robert Fico chce dotovať cestovanie za prácou pre tých, ktorí využívajú verejnú dopravu. Hoci ľudia, ktorí musia, už za prácou cestujú bez ohľadu na dotácie, práve toto je cesta, ktorou by sa mohol ľavicový kabinet uberať.
Hoci stále nie je jasné, komu, koľko, kedy a za akých podmienok, idea je určite lepšia ako plošné znižovanie spotrebných daní či trestanie monopolov za vysoké zisky. Pomoc od štátu by mal dostať ten, kto ju potrebuje a čím bude adresnejšia, tým lepšie. Príspevky na dochádzanie do zamestnania vyplácajú aj niektoré firmy, takže opodstatnenie takéhoto kroku sa dá iste nájsť.
Ak by sa totiž kabinet v honbe za lacnejším cestovaním nechal dotlačiť povedzme k z níženiu DPH na dopravné služby, bolo by to oveľa horšie. Cestovanie "so zľavou" by sa, obrazne povedané, týkalo aj tých, ktorí sa potrebujú odviezť z krčmy a auto preto nechali zaparkované doma. Každá cielená dotácia síce vyvoláva špekulácie tých, ktorí sa tiež chcú stať "cieľovou skupinou", plošné odpúšťanie daní by však vyšlo drahšie a bolo by menej efektívne.
Robert Fico by si teda mohol zobrať príklad sám od seba. Ak sa mu vidí niečo drahé, mal by sa to snažiť kompenzovať iba tým, ktorí to potrebujú a bez danej služby sa nezaobídu. Návrhy na znižovanie DPH, možné úpravy v spotrebných daniach, rušenie poplatkov v zdravotníctve sú však opakom tohto princípu.
Množstvo ľudí by radšej párkrát zaplatilo dvadsať korún u lekára než pár tisíc mesačne na predraženej hypotéke. A práve tam zlacňovanie vo veľkom smeruje: ak budú mať problémy verejné financie a štát si bude požičiavať, úroky pôjdu hore.
Otázne je, či Fico dotácie na dopravu navrhol práve preto, že sú cielené, alebo iba chcel niekoho potešiť. Tak, ako chcel potešiť odborárov zmenami v Zákonníku práce, dôchodcov vianočným príspevkom či autobusárov prísľubom vyplatenia 300 miliónov za minuloročné straty. Ak je to druhá možnosť, potom škoda. V tom prípade tento návrh zostane iba povestnou lastovičkou, ktorá leto nerobí.
StoryEditor