Poznatky -- statok súkromný i verejný

Najdôležitejším segmentom konkurencieschopnosti sú idey, poznatky a ich kapitalizácia. Štát má aj v najliberálnejších predstavách pri vede a výskume svoju úlohu pri koncipovaní zámerov, financovaní základného výskumu a priamo i nepriamo pri zhmotňovaní jeho výsledkov v podnikateľskej sfére. Vedecké poznatky a ich konkretizácia v know-how sú tak súkromný, ako aj spoločenský statok, z ktorého benefity plynú všetkým. Z toho vyplýva aj povinnosť venovať na túto sféru dostatok zdrojov, pričom je tu i zodpovednosť za ich efektívne využívanie. To u nás nie je jednoduché -- naráža sa na mnohoročné schémy, konzervatívnosť, neochotu nič meniť a koncentrovať peniaze na kľúčové, najnádejnejšie oblasti.
Pozrime sa na pár čísel. Hoci absolútne výdavky v SR na vedu rastú, relatívne klesajú. Podielom na HDP sú podľa Eurostatu v EÚ25 pod nami len Cyprus a Litva. Na porovnanie: u nás je tento podiel 0,53, v Česku 1,28, vo Fínsku a Švédsku vyše 3,5 percenta. Zdrvujúco vyznieva porovnanie absolútnych výdavkov na vedu a výskum v roku 2004 napríklad Fínska, ktoré je vo svetovej špičke poznatkovej ekonomiky -- vyše päť miliárd eur -- a Slovenska -- 174 miliónov.
Treba si všimnúť, aký podiel na celkových výdavkoch na vedu a výskum tvoria výdavky podnikateľskej sféry. Čím je tento podiel vyšší, tým lepšie -- znamená to, že veda a výskum sú samonosné, samofinancovateľné, vznikajú na podnet podnikateľskej sféry a výsledky sa aplikujú. V EÚ25 je tento podiel asi dvojtretinový, u nás len viac než polovičný. Pravda, pohľad tu môže deformovať fakt, že veľké štáty majú obrovské objednávky pre zbrojný priemysel. Peniaze cez zákazky súkromných firiem na takýto výskum druhotne vystupujú ako podnikateľské, hoci v pravej podstate nimi nie sú.
Ďalšie štatistické číslo samo osobe nemusí varovať, ale je na zamyslenie. V podiele výdavkov na základný výskum bolo Slovensko s 37 percentami na druhom mieste v EÚ, hneď za Poľskom, ktoré malo o percento viac. Znova porovnávajme -- v ČR je to 25 percent, v Rakúsku 18. Z toho vyplýva, že popri potrebe venovať vede a výskumu viac peňazí je imperatívom koncentrovať ich do oblastí s rýchlou a zaručenou aplikáciou.