Samozrejme, že nie všetci: dánsky premiér Rasmussen a nemecký minister vnútra Schäuble jasne povedali, že sa nemajú za čo ospravedlňovať. Britský minister zahraničia Straw si myslí, že uverejnenie karikatúr je "necitlivé, nezdvorilé a zlé". Francúzska vláda bráni slobodu prejavu a jedným dychom odsudzuje "provokatívny obsah" karikatúr. Vysoká komisárka OSN za ľudské práva Luise Arbourová žiada z podnetu Organizácie islamskej konferencie od dánskej vlády oficiálne vysvetlenie.
Karikatúry uverejnené v Jylland-Posten nie sú vraj ani vkusné, ani chytré. Treba tu však pripomenúť, prečo si ich Jylland-Posten minulý rok v septembri objednal. Mal to byť test, napísal denník v sprievodnom vysvetlení, "či máme ešte v Dánsku slobodu prejavu". Redakcia sa tým dotkla vážneho a naozaj paneurópskeho problému. Radikálni moslimovia si vyžadujú zvláštne ohľady a na každý kritický hlas zvonku reagujú krikom. Darí sa im rozsievať strach.
V Británii má snaha nerozhádať si to s moslimami často bizarné formy. Pred Vianocami mnohé anglické mestá neinštalovali "vianočné", ale "zimné" osvetlenie. Progresívni členovia radnice nechceli popudzovať - hádajte koho. Jedna z hlavných dominánt Londýna, katedrála svätého Pavla, nedostala dotáciu na generálnu opravu, pretože vraj jej ponuka, teda prehliadka kresťanského chrámu, nie je dostatočne "inkluzívna" a neoslovuje všetky skupiny obyvateľstva. Režisér v londýnskom Barbicane z divadelnej hry z roku 1580 radšej vyškrtol scénu, v ktorej hlavný hrdina spáli korán.
V každom jednotlivom prípade sa hovorí o tolerancii. Ale myslí sa len na to, ako predísť vzťahovačnosti moslimov. O islam išlo aj v zákone, ktorým chcel premiér Blair postihovať "šírenie náboženskej nenávisti". Normu prijímanú pod tlakom Moslimskej rady Británie minulý týždeň poslanci torpédovali. Norma určujúca hranice vkusu, humoru a teologickej diskusie v krajine slobodnej doteraz až tak, že nemá paragraf ani na popieranie holokaustu, neprešla len o jeden hlas.
Za ustupovaním islamským fanatikom je niekedy obyčajná a svojím spôsobom prirodzená politická kalkulácia. Od Blaira bol zákon proti náboženskej nenávisti pokusom pritiahnuť moslimských voličov, ktorých si predtým odcudzil ťažením do Iraku.
Často tu cítime aj ďalší motív - strach, niekedy vyslovene fyzický: holandská poslankyňa somálskeho pôvodu Ayaan Hirsi Alio, ktorá odišla od islamu a kritizuje ho, sa musí skrývať. Aj prekladatelia jej textov zostávajú v prísnej anonymite.
Takmer každé veľké mesto v západnej Európe má radikálnu islamistickú scénu a v nej duchovných ochotných vyhlásiť tu a tam kliatby na nejakého rúhača. Politici sa utešujú pomyslením na mlčiacu väčšinu miernych moslimov. Ale nikto nevie, aká tá mlčiaca väčšina je. Obtrieť sa o islam tak, ako sa bežne obtierame o kresťanstvo, na to je dnes na niektorých miestach potrebná občianska statočnosť.
Žiaľ, zdá sa, že ľudia so stredovekým zápalom a predmodernou ochotou obetovať pre otrocké chápanie viery život si naše sklony na kompromisy vysvetlia ako slabosť. Moslimské myslenie sa v posledných rokoch radikalizuje a stretnutia so Západom pribúdajú. Je nesmierne dôležité, ako sa Európa naučí reagovať niekedy na prehnané správanie.
Takmer všetci predpovedači budúcnosti sa zhodujú, že starý kontinent sa vyľudňuje a že ho budú zapĺňať najmä vyznávači islamu. Mnohí z nich chápu islam ako misijné náboženstvo. Západ by už teraz nemal vynechať žiadnu príležitosť a tým, ktorí sa sem chystajú, ukázať, že tu platia iné pravidlá. Aby vedeli, do čoho idú.
Celé to trochu neskutočné stretnutie s obrázkami s prorokom sa týka aj Čechov. Už teraz sa tu teoreticky môžu usadzovať milióny európskych moslimov. EÚ chystá zjednotenie prisťahovaleckej politiky; nejaký, ešte nezrodený úrad v Bruseli začne určovať kvóty, koľko utečencov Európa prijme, a bude im vydávať umiestenky do členských štátov. Z Prahy o pár desaťročí bude prisťahovalecké mesto. Aj od výsledku "kreslenej vojny" závisí, aké to bude mesto na život.
Autor je redaktorom BBC.