Čo vedie mladých ku kriminalite

Kriminalita je súhrn trestných činov, ktoré spáchali, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti, trestnoprávne zodpovední jedinci na istom mieste a za isté obdobie. Delikvencia je širší pojem. Zahŕňa aj trestné činy, ktoré spáchali osoby, ktoré nie sú trestne zodpovedné, ako aj činy hrubo porušujúce ustanovenia občianskeho a rodinného práva a iných noriem.
Hovoríme o tom v súvislosti s prijatím nového Trestného zákona, v ktorom sa hranica trestnej zodpovednosti znižuje z 15 na 14 rokov veku. Je celkom pochopiteľné, že nekompromisné sprísnenie vekovej hranice nie je prijímané jednoznačne zo strany rodičovskej ani odbornej verejnosti. Je obava, či takéto opatrenie prinesie očakávaný efekt alebo bude len ďalším z pokusov, ako stúpajúci trend výskytu rizikového správania mladej generácie zastaviť.
Sledovanie kriminálnych kariér mladistvých ukazuje, že iba istá časť z nich sa už v detstve správala spôsobom, z ktorého by sa dalo predvídať, že bude mať neskôr problémy s dodržiavaním spoločenských noriem. U niektorých mladých ľudí sa driemajúce dispozície k delikventnému správaniu nemusia vôbec prejaviť. Situácie zvádzajúce dieťa ku kriminálnemu správaniu je však ťažké predpovedať. Na základe analýzy dát zo životnej histórie skúmaných mladistvých delikventov však môžeme hovoriť o tzv. signáloch deviantnej životnej cesty prejavujúcej sa ešte pred spáchaním samotného deliktu: kontakty s políciou, záškoláctvo, túlanie, návštevy reštaurácií a konzumácia alkoholu, fajčenie, fyzická agresia, kriminálna infekcia v rodine.
Nárast trestných činov maloletých môže mať súvis s ekonomickými, politickými a sociálnymi zmenami v našej spoločnosti, zvýšeným podielom dysfunkčných rodín, fenoménom nezamestnanosti, čo bol donedávna neznámy jav. Veľký vplyv sa pripisuje filmovej produkcii, najmä akčným a agresívnym filmom, ľahkej dostupnosti informácií na internete, ktoré deti nie sú schopné spracovať. Priama úmera však medzi týmito vplyvmi neexistuje. Potrebné je naučiť dieťa tráviť čas iným spôsobom alebo byť s ním častejšie v kontakte.
Argumentom na zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti je skutočnosť, že deti sú stále častejšie nositeľmi kriminality. Podľa štatistík Policajného zboru bol v roku 2004 počet trestných činov maloletých 3 755. Maloletí spáchali 980 krádeží vlámaním, 82 krádeží motorových vozidiel, naďalej stúpa podiel maloletých na násilnej kriminalite. Stoosemdesiatdva lúpežných prepadnutí, 164 vydieraní a dokonca 1 vražda hovoria svoje.
Čeliť týmto hrozivým číslam sa dá na jednej strane zvýznamňovaním represívnych foriem, ale oveľa väčšiu účinnosť vidíme v prevencii -- výchovnej, psychologickej, sociálnej. Znamená to orientáciu na deti v okamihu, keď sa formujú ich osobnostné predpoklady a prejavujú sociálne podnety na vznik kriminálnej životnej kariéry.