Komentár HN: Stoiber a Merkelová -- z jedného cesta

Horšie sa pre nemeckú konzervatívnu opozíciu predvolebná kampaň ani nemohla začať. Jedna trápnosť strieda druhú. Keď sa nádejná kancelárka Angela Merkelová nestrápňuje sama, výdatne jej v tom pomáha bavorský kolega Edmund Stoiber. Ten už pritom, hoci tesne, jedno víťazstvo kresťanské únie stál. Napriek tomu, že pred tromi rokmi ho už mali takmer vo vrecku, Stoiber sa nakoniec vo voľbách blamoval remízou so sociálnymi demokratmi. Žezlo opäť zostalo v rukách kancelára Gerharda Schrödera a červeno-zelenej koalície.
Tento rok bola východisková pozícia únií ešte lepšia. No iba dovtedy, kým šéfka CDU a líder CSU neotvorili ústa a nezačali kampaň. Pár týždňov pred septembrovými voľbami je možný aj zvrat v neprospech súčasnej opozície. Edmund Stoiber si nikdy nedával servítky pred ústa. Nemcom môže byť jedno, keď uráža českých susedov nekonečnými útokmi a víri hladinu stredoeurópskych vzťahov Benešovými dekrétmi. V predvolebnom boji v Bavorsku mu to často pomáha. No stačí v grobianstve jedno pošmyknutie a už sa správa ako slon v porceláne. Obzvlášť, keď ide o urážanie voličov. Stoiber na minulotýždňovom predvolebnom mítingu v Bádensku-Württembersku vyhlásil: "Neakceptujem, aby Východ opäť rozhodol o tom, kto bude nemeckým kancelárom... Frustrovaní nemôžu rozhodnúť o budúcnosti Nemecka." Hoci neskôr Stoiber tvrdil, že jeho slová médiá prekrútili, horká príchuť zostala. "Niekedy sme hrubí, ale myslíme to úprimne," znie príslovie, ktorým Bavori definujú svoju náturu. Merkelovej najlepší nepriateľ - ako napísal v palcovom titulku jeden z nemeckých denníkov - ho naplnil do bodky. Všetko ešte "zaklincoval" ďalším pohoršujúcim vyhlásením: "Ak by to bolo všade tak ako v Bavorsku, nemali by sme problémy. No nemáme všade toľko múdrych ľudí."
Angela Merkelová sa od potupenia východných Nemcov rýchlo dištancovala a Stoiberovi to vytkla aj v osobnom rozhovore. Na druhej strane, aj jej kampaň je absolútnym PR-fiaskom. Najprv sa zubami-nechtami snažila vyhnúť televíznej debate s obratným rečníkom Schröderom a nakoniec pristúpila iba na jeden duel. Nasledovali neisté vystúpenia v rozhovoroch s redaktormi verejnoprávnej televízie. Vlastne neboli iba neisté, ale aj nekompetentné. Merkelová pôsobila roztržito, nekoncentrovane a vonkoncom nie presvedčivo. Veľmi si nepomohla, keď si poplietla hrubú a čistú mzdu, jej zníženie i zvýšenie. V týždenníku Spiegel nemiestne šachovala s maastrichtskými kritériami. CDU chybu zvalila na problém v autorizácii. V Bundestagu si zas poplietla FDP s SPD.
Schröder zavetril svoju chvíľu a vládne strany sa snažia využiť každú možnosť vytĺcť z tejto situácie čo najväčší kapitál. Veď najnovší vývoj môže byť ako cunami: spočiatku vlna nespôsobí žiadne škody, no v diaľke sú jej následky katastrofické. Kancelárovi navyše pomáha aj americký prezident George W. Bush, keď nevylúčil vojenský zásah v Iráne. Bola to práve protivojnová rétorika v súvislosti s Irakom, ktorá Schrödera naposledy potvrdila v kancelárskom kresle. S nástupom novej ľavicovej strany Linkepartei a so škandálmi kresťanských únií sú tak na stole najrôznejšie scenáre pri vytváraní vládnej koalície. Ešte nedávno o výsledku volieb nikto nepochyboval, s blížiacim sa 18. septembrom to nakoniec začína byť zaujímavé.