Rozpačitá energetická politika

Ministerstvo hospodárstva dalo na diskusiu návrh energetickej politiky. Má reflektovať požiadavky únie, ale aj slovenskej ekonomiky. Má vniesť svetlo do množstva dlho neriešených vzťahov. Doterajšia schéma priemyselných odvetví, založená v minulosti, sa orientuje na ťažkú chémiu a hutníctvo. Odtiaľ pochádza naša vyššia energetická náročnosť tvorby HDP. Navrhovaná politika však nedáva odpoveď na zmenu štruktúry priemyslu vo väzbe na energetickú náročnosť našej ekonomiky. Aj keď sa črtá, že slovenská ekonomika bude založená na kvalifikovanom strojárstve -- automobilovom priemysle, ministerstvo sa takejto predikcii vyhlo.
Politika stanovuje štyri ciele. V prvom rade správne akcentuje bezpečný a spoľahlivý prístup k energii pri optimálnych nákladoch. Druhý cieľ je zabezpečenie maximálnej sebestačnosti. Ako balansovať medzi týmito dosť protichodnými cieľmi, to sa nedočítame. Je tu aj tretí cieľ -- znižovať energetickú náročnosť. Ten sa rozpracúva len z hľadiska výrobcov elektriny či tepla. Píše sa tu, aké horáky treba v elektrárenských kotloch. Nedočítame sa však, aké opatrenia sa majú robiť na strane spotreby -- ako motivovať spotrebiteľov. Inštitucionalizácia podpory, propagácie a informačný servis pre malých podnikateľov či obyvateľstvo, sa tu nezakotvujú napriek tomu, že smernice EÚ o vnútornom trhu s energiou rátajú s efektívnym riadením dopytu po energii.
Štvrtým cieľom je "zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj energetických odvetví". Hoci sa tu konštatuje potreba dostavby 3. a 4. bloku Elektrárne Mochovce, neuvádza sa, že dostavba je nevyhnutný predpoklad bezpečnosti zásobovania elektrinou v  dlhodobom horizonte. Neargumentuje sa tu ani emisnými limitmi skleníkových plynov. V časti o ich znížení pri výrobe elektriny máme na výber z niekoľkých opatrení. Uvádza sa aj použitie účinnejších konverzných technológií a ušľachtilejších palív. Rozhrešenie -- či a v akej miere sa treba zamerať na zemný plyn, však nenájdeme.
Pri využití biomasy dokument nerieši, či sa bude klásť dôraz na rozvoj prípravy tepla v komunálnej sfére budovaním nových zdrojov v menších sídlach. Alebo sa bude preferovať druhá možnosť -- náhrada časti fosílnych palív v existujúcich tepelných zdrojoch biomasou, štiepkou, briketami alebo peletami. Neuvádza sa tu, koľko má Slovensko k dispozícii biomasy na ekonomicky efektívne energetické využitie. Pri obnoviteľných zdrojoch (biomasa, vietor, energia slnka) sa nespomína forma štátnej podpory, resp. motivačných schém -- dane, zelené certifikáty a pod. Ťažbe domáceho uhlia sa venuje dosť, ale nešpecifikuje sa podporný nástroj na jeho spaľovanie, hoci by sa to malo deklarovať ako všeobecný hospodársky záujem. Požiadavke nahradiť dve percentá objemu motorových palív, a neskôr takmer šesť percent, biozložkami, sa venuje málo priestoru. Takisto aj zemnému plynu a logistike motorových palív, čo je aktuálny problém.
Problém vznikne aj s označením materiálu. Z platného zákona o energetike nie je jasné, či potrebujeme politiku, dlhodobú politiku, koncepciu, alebo ide o tri rôzne veci. Kým v § 2 sa hovorí, že ministerstvo hospodárstva je zodpovedné za vypracovanie politiky na 20 rokov, v § 11 toho istého zákona sa hovorí, že dlhodobú koncepciu energetickej politiky schvaľuje vláda na návrh ministerstva...
Treba dúfať, že aj napriek deficitom politiky sa na ministerstve hospodárstva nájdu kompetentní, ktorí dotiahnu energetické dokumenty a pravidlá do čitateľnej a realizovateľnej podoby.