Zdá sa, že moderní ekonómovia Herakleita nečítajú. Tento starogrécky filozof totiž dospel k záveru, že "vojna je otcom všetkých vecí". V ekonomickom výskume však analýza vojenských konfliktov zohráva len druhoradú úlohu. "Je naozaj zvláštne, že sa tak málo píše o ekonómii vojny," hovorí aj William Nordhaus, profesor ekonómie na Yalovej univerzite.
Tvárou v tvár obrovským vojenským výdavkom sa však v USA situácia pomaly mení, vedcov zaujíma aj efektívnosť astronomických vojenských výdavkov. "Na ťaženie v Afganistane a v Iraku vydali už USA pravdepodobne viac ako na vietnamskú a kórejskú vojnu," myslí si Steven Kosiak z Centra pre strategické a rozpočtové štúdie.
Americká hospodárska asociácia usporiadala panelovú diskusiu, na ktorej významní bádatelia nenechali na americkej bezpečnostnej politike suchú jedinú nitku. Krajina vydáva na armádu príliš veľa prostriedkov a iracká vojna stojí oveľa viac ako oficiálne priznáva washingtonská vláda -- tak zneli hlavné tézy kritikov. "Bez vojny by bola americká konjunktúra pevnejšia, kurzy akcií vyššie a pracovný trh nenasýtenejší," taký je úsudok Allena Sinaia, hlavného ekonóma výskumného ústavu Decision Economics.
Podľa Nordhausa investujú Američania do vojenského komplexu až príliš veľa prostriedkov -- ročne okolo 590 miliárd dolárov -- a to bez uspokojivého výsledku. USA vydávajú na zbrojenie toľko, koľko všetky ostatné štáty dohromady, čo by teoreticky bolo odôvodniteľné v prípade, že by Američania čelili takému bezpečnostnému riziku ako celý ostatný svet dokopy. Tak to však nie je, z čoho Nordhaus vyvodzuje: "Američania majú viditeľne prehnaný pocit ohrozenia." Odmieta argument, že je to kvôli terorizmu, lebo nedošlo prakticky k nijakej reštrukturalizácii vojenských výdavkov. Zbytočné programy z čias studenej vojny bežia aj naďalej.
Neprimerané vojenské výdavky môžu americkú bezpečnosť dokonca znižovať. Vojenský potenciál, ktorý je väčší ako nevyhnutne nutný pre potreby sebaobrany, privádza totiž politikov do pokušenia, aby ho aj využívali.
Nezávisle od toho, či iracká vojna má alebo nemá zmysel, isté je jedno: stála oveľa viac ako sľubovala americká vláda pred útokom na Bagdad. Minister obrany Rumsfeld hovoril najprv o 50 či 60 miliardách dolárov. Medzitým kongresový rozpočtový úrad ich dosah na americký rozpočet vyčíslil sumou 500 miliárd dolárov. "Ale aj toto číslo je príliš nízke," zapojil sa do diskusie nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz, ktorý na túto tému vypracoval aj osobitnú štúdiu. Jej spoluautorkou je Linda Bilmesová, politologička z Harvardu. Podľa nich sa v celkových výdavkoch neodráža napríklad zvýšené zdravotné a sociálne poistenie veteránov ani náhrada za amortizovaný výstroj. Po ich zarátaní dosahujú náklady na irackú vojnu sumu, ktorá sa pohybuje medzi 750 -- 1 200 miliónmi dolárov.
Americké vládne kruhy oceňujú náklady na jedného padlého alebo ťažko zraneného vojaka šiestimi miliónmi dolárov produktívneho kapitálu. V rozpočte sa však neobjavuje ani táto položka. Autori štúdie preto vyčísľujú výdavky na ďalších 187 až 305 miliónov dolárov.
Ďalší blok nákladov, ktoré treba brať do úvahy, sú makroekonomické náklady, predovšetkým radikálne zvýšenie ceny ropy. Pri opatrnej predpovedi -- ak by sa vojna odrazila na zvýšení cien tejto suroviny len o 20 percent -- zaťažuje iba táto jedna-jediná kolónka americký rozpočet za päť rokov sumou 125 miliárd dolárov. Celkovo tak iracké ťaženie podľa Stiglitza a Bilmesovej v najlepšom prípade vyšlo amerických daňových poplatníkov už na 1 026 miliárd dolárov a v závislosti od dĺžky trvania konfliktu môže stáť aj dvojnásobok. A hrubý domáci produkt USA mohol byť v období rokov 2002 až 2005 bez vojny vyšší každý rok o 70,5 miliardy dolárov.
Ekonomický rozbor vojny však neprináša len Jóbove zvesti. Dvaja iní vedci z Berkeley skúmali hospodársky rozvoj oblastí, ktoré boli predtým vojnou veľmi zničené, napríklad vo Vietname. Dospeli k záveru, že po 25 rokoch už majú i tieto oblasti rozvinutú infraštruktúru. Vedci však upozorňujú, že ich výsledky nevypovedajú nič o tom, ako by sa krajina vyvíjala bez vojny. (gaf)
StoryEditor