Ficológovia

Aby nevznikol mylný dojem a aby som sa vyhol akýmkoľvek podozreniam, musím hneď v úvode odprisahať, že nie som voličom strany Smer. Odmietam však príliš jednostranné hodnotenie všetkého, čo Robert Fico povie. Niekedy totiž ide priam o prekrútenie povedaného, a tak sa napríklad stalo, že istý denník citoval najvyššieho predstaviteľa Smeru, ktorý údajne povedal, že prívrženci maďarských politických strán nesmú byť vo vláde. V skutočnosti povedal iba čosi v tom zmysle, že by v slovenskej vláde nemali byť. Ja v tom vidím trochu rozdiel. Navyše, keď podobný výrok vysloví predseda SNS, nikto sa už nad tým ani nepozastaví. On to má, samozrejme, priamo v programe svojej strany, a preto sa nám to vôbec nezdá čudné. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že viaceré výroky predsedu Smeru, ktoré sa označovali okamžite za klamstvo, prípadne populizmus, sa o pár dní ukázali ako holý fakt. V poslednom čase išlo napríklad o podplatných poslancov, kde vyšetrovanie síce dokázalo, že také čosi sa deje, no z pochopiteľných dôvodov sa už žiadne stopy vedúce ku konkrétnym ľuďom nepodarilo nájsť. Som presvedčený, že či už ide o Roberta Fica, Mikuláša Dzurindu alebo hocikoho iného z radov popredných politikov, mali by sme sa prestať na ich výroky pozerať s poznámkou skrývajúcou dešpekt: "Pozri, kto to hovorí." Nehrám sa na advokáta ukrivdených, myslím si však, že slová majú oveľa väčšiu váhu a dlhšiu životnosť ako ich autori. Možno sme si už od toho odvykli, ale idú voľby, nuž počúvajme pozornejšie.