Tí, ktorí hovoria, že nemeckí lídri obhajujú väčšiu transparentnosť globálnych hedgeových fondov, sú iba zatrpknutí z neúspechu, súčasná volatilita na globálnych kapitálových trhoch by ich mala prinútiť na zamyslenie. Obzvlášť americkí a britskí zákonodarcovia tvrdia, že nemecké nariekanie je nezmysel a že hedgeové fondy, spoločne s ďalšími finančnými subjektmi novej éry, napríklad private equity firmami, sú v súčasnej globálnej ekonomike kľúčoví novátori.
Ide o debatu na špičke súčasnej globalizácie a napriek tomu ju zahmlieva značná dávka egoistických národných záujmov. Vzhľadom na to, že centrá globálneho finančníctva sú New York a Londýn, pre Spojené štáty a Britániu sú v stávke obrovské zisky. Je pre ne tiež výhodné bagatelizovať pravdepodobnosť toho, že riziká pre svetovú finančnú sústavu sa rozložia rovnomernejšie než prínosy.
Nemeckí lídri sú nútení počítať s populáciou, ktorá prechováva hlboký odpor k prudkým zmenám. Najmä ak zahŕňajú znižovanie počtu pracovných miest. Mnohí nemeckí pracujúci sú presvedčení, ako nedávno bedákal jeden odborár, že preberanie firiem motivuje filozofiu "kúpiť, ošklbať, odhodiť".
Isteže, zisky, ktoré v súčasnosti popredné finančné spoločnosti dosahujú, sú závratne vysoké. Goldman Sachs vyplatila v roku 2006 svojim 25-tisícom zamestnancov na kompenzáciách vyše 16 miliárd dolárov a prihodila ďalších 9 miliárd pre svojich akcionárov - čo je v úhrne viac ako ročný príjem väčšiny afrických krajín.
Veľkolepé zisky na Wall Street (aj inde vo finančnom svete) majú rovnako obrovský makroekonomický vplyv. V tradičnom tovare a službách USA hospodária s ročným obchodným deficitom vo výške 800 miliárd dolárov. Pretože však Američania vytrvalo získavajú vyššie výnosy z investícií v zahraničí než cudzinci zo svojich investícií v USA, americký dlh rastie iba asi polovičným tempom, než by to inak malo byť.
Aj my ekonómovia, presvedčení, že globálne finančné inovácie sú zdrojom obrovských čistých prínosov, musíme priznať, že súčasný boom hedgeových fondov sa začína podobať bubline internetových technológií. Môj nedávny zážitok je možno charakteristický. Istý Eddie z Los Angeles mi poslal e-mail a pýtal sa, či by som nemal záujem pôsobiť v poradnom výbore jeho nového hedgeového fondu. Bez ohľadu na Eddieho lichôtky by som takú správu vymazal s presvedčením, že ide o nejaký podvod alebo fintu.
Keď som si však všimol, že chýba príloha načrtávajúca prehľadnú plánovanú investičnú stratégiu firmy, prebudila sa vo mne zvedavosť. Strelil som späť odpoveď s vetou, v ktorej som žiadal chýbajúcu prílohu. Radšej som si to mal odpustiť: keď Eddie zistil, že niekoho lapil, poslal mi chýbajúcu prílohu s poznámkou: "Sme potešení záujmom osobnosti vášho významu. Mimochodom, keby ste mali priateľa alebo kolegu, ktorého by to mohlo zaujímať, mohli by ste im túto správu láskavo tiež oznámiť?"
Ide o to, že v súčasnom výnosnom a superlikvidnom prostredí Eddie podobnými technikami asi dokázal z ľudí vytiahnuť peniaze. Samozrejme, zhruba desatina z celkového počtu 9 000 hedgeových fondov minulý rok krachovala.
Zásadná otázka spočíva v tom, či táto mentalita divokého západu predstavuje všeobecnejšie riziko pre globálnu finančnú sústavu, najmä za okolností, keď veľký počet firiem kolektívne stavia na to isté. Ak sa seknú vedľa, dlhá séria krachov môže hlboko zraniť bankové sústavy, ktoré predtým vytvárali obrovské zisky práve úverovaním týchto hedgeových fondov.
V súčasnosti je najkrikľavejším slabým miestom tzv. jenový carry trade. Hedgeové fondy si požičali stovky miliárd dolárov pri ultranízkej úrokovej sadzbe v Japonsku a zisky investovali v krajinách, ako je Brazília a Turecko, kde sú úrokové sadzby vysoké. Pokiaľ bude jen zostávať slabý, táto investičná stratégia bude strojom na peniaze. Pokiaľ sa však japonský jen prudko zhodnotí, čo sa vzhľadom na gigantický prebytok obchodnej bilancie Japonska môže ľahko stať, niektoré hedgeové fondy zaznamenajú rozsiahle kapitálové straty a jenový carry trade sa zosype.
A kým najväčším súčasným rizikom je jen, o pár mesiacov by to mohlo byť niečo celkom iné. Tlak zvonku USA a Británie, aby sa brandži hedgeových fondov nasadil tesnejší regulačný chomút, je teda sotva prekvapujúca. Nemci napríklad chcú riziko znížiť nariadením, aby hedgeové fondy dodržiavali prísnejšie požiadavky na výkazníctvo. Fondy na také návrhy reagujú námietkou, že keď sa od nich bude vyžadovať odhalenie investičných stratégií, stratia stimul na inovácie. Nedávna americká vládna správa - iniciatíva niekoľkých orgánov pod vedením ministra financií Hanka Paulsona (predtým pôsobil v Goldman Sachs) - tento názor podporuje.
Prísnejšia regulácia by bola chybou, tvrdí správa, pretože najlepšou ochranou globálnej ekonomiky proti systémovému riziku je uplatňovanie zdravého rozumu a "poriadnej starostlivosti" každej jednotlivej osoby, ktorá prostredníctvom hedgeových fondov investuje alebo je s nimi v určitom vzťahu. Inými slovami, USA investorom hovoria, že majú nosiť vlastné zbrane, pretože tak ako na divokom západe nemusí byť poruke šerif, ktorý by prišiel na pomoc. Avšak, ako nám pripomína aktuálne dianie, úprimne povedané, nie je vôbec ľahké pochopiť, akú škodu by aspoň malé zvýšenie transparentnosti spôsobilo. Nemci by počas tohtoročného predsedníctva G8 nemali v tejto veci kapitulovať. Žiadna krajina sa nechce vydať na milosť a nemilosť ľuďom, ako je Eddie.
Copyright: Project Syndicate, 2007, www.project-syndicate.org
Kennneth Rogoff, profesor ekonómie, Harvardova univerzita, USA