Na 50 rokov, ktoré uplynuli od podpísania Rímskych zmlúv pozerám späť s hrdosťou a zároveň hľadím vpred s opatrným optimizmom. Od skromných začiatkov v priekopníckych časoch európskeho zjednocovania sa Európska únia s 27 členmi a 500 miliónmi obyvateľov rozvinula s dynamikou, ktorá nemá obdobu. Najväčším úspechom je prekonanie rozdelenia Európy. Naše spoločné hodnoty sa presadili v kontinentálnom meradle.
Päťdesiate výročie, ktoré oslavujeme 25. marca, je dobrým podnetom na načerpanie sily pre ďalšiu veľkú úlohu: spoločné formovanie globalizácie. Stále početnejšie výzvy, pred ktorými stojí Európa a svet, sa nedajú zvládnuť bez európskych riešení. Aktuálnymi príkladmi sú celosvetové klimatické zmeny a zásobovanie energiou, so zreteľom na zväčšujúci sa nedostatok surovín. Tí, čo uprednostňujú národnú kartu alebo národný egoizmus vo svete, ktorý je stále viac prepojený, nutne zlyhajú. Ak ale my Európania spojíme naše sily, zvýšime naše šance na úspech, a to z hospodárskeho, sociálneho aj ekologického hľadiska. Podotýkam, že Európska únia dnes nato ešte nie je dostatočne vybavená. Preto je musíme rozhodne obnoviť a posilniť do budúcnosti.
V tejto súvislosti si od nadchádzajúceho európskeho jubilea nesľubujem oslavnú náladu, ale elán pre nový štart. Signálom pre tento nový štart by mohlo byť spoločné "Vyhlásenie o budúcnosti Európy", ktoré sa zverejní 25. marca v Berlíne. V tento deň sa pravdepodobne skončí fáza bezradnosti, ktorú spôsobilo francúzske a holandské odmietnutie ústavnej zmluvy. Verejnosť opäť stále zreteľnejšie vníma, že my Európania máme značnú zásobáreň spoločných znakov, z ktorej môžeme čerpať pre našu spoločnú politiku.
To vytvorí priaznivé ovzdušie, vďaka ktorému bude možné vyriešiť patovú situáciu týkajúcu sa ratifikovania európskej ústavnej zmluvy. Poznám námietky a riziká, a preto môžem argumentovať: Európsky parlament podporuje túto zmluvu. Musíme urobiť všetko preto, aby sa zachovala podstata tohto reformného úsilia a aby sa toto úsilie zrealizovalo do nasledovných európskych volieb v roku 2009. Nemusí byť na škodu veci, ak sa návrh podrobí "jarnej očistnej kúre" a odstránia sa z neho početné podrobné predpisy. To platí predovšetkým pre rozsiahly opis jednotlivých politických oblastí. Ani samotné slovo "ústava" v názve nie je tabu, ak môže veci prospieť aj skromnejšia formulácia. Obsahové jadro, vrátane základných hodnôt a práv, však musí zostať zachované. Je totiž základom pre ďalšie európske zjednocovanie v nasledujúcich desaťročiach.
Nadchádzajúce "okrúhle výročie Európy" by som chcel využiť nato, aby som sa obrátil na tie občianky a tých občanov, ktorí sa stavajú skepticky k Európskej únii. Brusel sa často vníma ako miesto vzdialené od starostí občanov, byrokratické a málo účinné. Pritom sa prehliada, že práve ústavná zmluva je osvedčeným prostriedkom na odbúranie a nápravu uvedených nedostatkov. Predovšetkým znižuje obavy, že by mohlo dôjsť ku skrytému presunutiu moci smerom do Bruselu, ktoré by nakoniec malo vyústiť do vytvorenia akéhosi "superštátu".
Zamedzujú tomu jasné rozdelenie kompetencií a zásada subsidiarity. Subsidiarita znamená, že sa uprednostňujú menšie jednotky, teda najprv mestá a obce a potom regionálna a vnútroštátna úroveň. Európska únia zasahuje až vtedy, ak sa pomocou nej dá problém vyriešiť lepšie a účinnejšie. Súhra týchto rozdielnych úrovní však bude úspešná len vtedy, ak európske zjednocovanie naberie konečne nový dych. My Európania môžeme s oživeným spoločenským duchom a novým pocitom vzájomnosti prekonať prekážky stojace pred ústavnou zmluvou a s úspechom pokročiť pri riešení dôležitých tém budúcnosti.
Hans-Gert Pöttering, predseda Európskeho parlamentu