V médiách sa objavujú informácie a komentáre týkajúce sa Aktualizovanej koncepcie rozvoja bytovej výstavby. Pri kritike, že štát má znížiť štátnu prémiu k stavebnému sporeniu a obmedziť poskytovanie štátneho príspevku k hypotekárnym úverom a súčasne očakáva zvyšovanie počtu novostavaných bytov, si treba uvedomiť dve skutočnosti. Po prvé: stavebné sporenie je systém, ktorý je primárne zameraný na obnovu existujúceho bytového fondu. Približne 90 % stavebných úverov sa poskytuje na tzv. obnovu bytov. Pritom nejde o obnovu spoločných častí a zariadení bytových domov, ktoré súrne obnovu potrebujú (napr. strechy, staré rozvody). V skutočnosti prostredníctvom štátnej prémie k stavebnému sporeniu štát prispieva najmä na estetické skrášlenie bytov, spočívajúce v náhrade povlakových krytín keramickou dlažbou a podobne. Zníženie štátnej prémie na únosnú mieru by preto umožnilo viac prostriedkov vyčleniť v prospech tých, ktorí to najviac potrebujú -- na bývanie občanov s nízkymi príjmami. Po druhé: systém hypotekárneho financovania je síce zameraný najmä na obstaranie nových bytov, ale spôsob poskytovania štátnej podpory pre tento systém poukazuje na to, že štát svojimi obmedzenými prostriedkami prispieva najmä majetným občanom, ktorí túto pomoc štátu vôbec nepotrebujú. Svoje bývanie si zabezpečia bez väčších problémov aj bez pomoci štátu. Ak sa im však takáto pomoc ponúka, je samozrejmé, že ju využívajú. Je preto logické zamerať obmedzené štátne prostriedky na podporu pre tých, ktorí sú na ňu odkázaní. Otvorenou otázkou ostáva, ako definovať túto potrebu. Koncepcia navrhuje definovať ju vo vzťahu k príjmu žiadateľa a k veľkosti bytu. Ide však pritom o otvorený dokument, ktorý je predmetom diskusie a na prijateľnej výslednej definícii sa dá dohodnúť.
A ako motivovať stavebných podnikateľov? Priamymi motivačnými nástrojmi sú dotácie. Na výstavbu bytov ich však podľa zákona o štátnej pomoci nie je možné poskytovať súkromnej podnikateľskej sfére. Rovnako to nepripúšťajú ani pravidlá EÚ. Preto v návrhu koncepcie sú dotačné formy podpory smerované len na obce. Pri nepriamej motivácii ide o nástroje, ktoré umožnia ľahší prístup k úverom pre podnikateľské subjekty a o nástroje daňovej stimulácie, ktoré sa využívajú vo všetkých vyspelých trhových ekonomikách. V krajinách s vyspelou ekonomikou sa považujú daňové stimulačné nástroje za skutočne efektívne. Návrh koncepcie poukazuje, že na základe rokovaní o vstupe SR do EÚ Slovensko dosiahlo 4-ročné prechodné obdobie na uplatnenie zníženej sadzby DPH týkajúcej sa stavieb a stavebných prác na účely bývania. Napriek tomu ministerstvo financií v prvom kroku zvýšilo túto sadzbu z 10 na 14 % a v ďalšom ju chce zvýšiť až na 19 %. Tento prístup je viac než nepochopiteľný. Najmä ak aj v iných krajinách EÚ je sadzba DPH pri výstavbe bytov výrazne znížená.
Pri daňovej reforme v skutočnosti ide iba o zmeny sadzieb priamych a nepriamych daní. Aj naďalej totiž zostáva zachovaný v socializme osvedčený princíp centralizácie. Pri ňom všetky dane, okrem jednej nepodstatnej, vyberá a podľa vlastných kritérií prerozdeľuje štát. Skutočná daňová reforma by totiž mala nadväzovať na reformu verejnej správy, reformu školstva, reformu zdravotníctva a ďalšie, v rámci ktorých prešli na samosprávne orgány rôzne pôsobnosti a zodpovednosť za ich plnenie. Spolu s tým mal byť prehodnotený aj systém daní a ich výberu tak, aby obce, samosprávne kraje a štát primeraným a na dlhšie časové obdobie stabilným podielom participovali na výbere daní a mohli nimi financovať svoje zákonmi vymedzené povinnosti, mohli svoje daňové príjmy a výdavky plánovať a nemuseli sa každý rok spoliehať na blahovôľu štátu vyjadrenú v zákone o štátnom rozpočte.
StoryEditor