Majú sa dlhy odpúšťať?

Najbohatšie štáty sveta pozastavia splatnosť dlhov ázijských krajín zasiahnutých ničivým zemetrasením a tsunami. Je to najlepšia cesta, ako pomôcť postihnutým krajinám?
O užitočnosti odpisu dlhov alebo ich pozastavovania sa vedú búrlivé diskusie už roky. Na nátlak mimovládnych organizácií vznikol pred ôsmimi rokmi program pre najzadlženejšie štáty, ktorým veritelia -- bohaté štáty, Svetová banka a Medzinárodný menový fond -- odpisujú veľkú časť dlhov. Naposledy Etiópii, ktorá umoruje svoj dlh takmer sedem miliárd dolárov sumou sto miliónov ročne, Parížsky klub odpustil minulý rok v októbri tri štvrte miliardy dolárov.
Británia napríklad navrhuje, aby na zoznam najviac zadlžených krajín pribudla po katastrofe Srí Lanka. Je veľmi závislá od turistiky, jej budúcnosť je teraz veľmi neistá. Krajina má rozpočtový deficit desať percent HDP a od prvého januára stratila preferenčný prístup na západné textilné trhy, takže ju lacnejšia a dravejšia čínska konkurencia zrejme zmetie. Londýn sa ponúkol, že zoberie na seba desať percent splátok chudobných voči medzinárodným finančným inštitúciám, a vyzval ostatné bohaté krajiny, aby sa pripojili.
Ďalší veritelia, ako je Nemecko a Japonsko, sa na rozdiel od Británie netvária na odpis dlhov nadšene.
Mimovládne organizácie sú tiež skeptické. Odklad splátok dlhov nemusí byť takou pomocou, ako si niektorí myslia. Honduras, ktorý utrpel rozsiahle škody pri hurikáne Mitch v roku 1998, teraz platí na splátkach dlhov viac ako pred hurikánom, aby dobehol stratu. Honduraskú vládu nemôže nikto obviniť, že jej finančné priority nevyhovujú kritériám: na armádu dáva 0,6 percenta HDP, na zdravotníctvo 3,2 a na splátky dlhov šesť percent HDP.
Financial Times konštatovali, že osem rokov po zavedení sa program odpisov dlhov pre štyridsať najzadlženejších krajín veľmi neosvedčil. Pre klesajúce ceny komodít, ktoré tieto krajiny, prevažne zo subsaharskej Afriky, vyvážajú, v dôsledku obchodných bariér bohatých krajín a pre nové pôžičky sú mnohé štáty tam, kde boli po odpísaní dlhov, alebo nedosiahli plánované rozvojové ciele.
Veritelia začínajú chápať, že trvať na splátkach dlhov bez toho, aby sa chudobným štátom ponúkla možnosť rozvoja napríklad otvorením trhov, je nezmyselné. Nechcú však dlhy odpisovať len tak, bez podmienok, pretože by tým len podporili nové zadlžovanie. Chudobné štáty a mimovládne organizácie z bohatého sveta zasa tvrdia, že bez zásadnej zmeny postoja bohatých zadlžené krajiny nebudú mať šancu vymotať sa z bludného kruhu chudoby a zaostávania.
Tento rok sa očakávajú dve zásadné udalosti. V septembri bude OSN hodnotiť program rozvojových cieľov milénia. Čaká sa na odpoveď na sugestívnu otázku, či odpisy dlhov sú len gestom. Po druhé, Svetová obchodná organizácia sa pokúsi uzatvoriť rokovacie kolo z Dauhy, ktoré by malo obsahovať radikálne uvoľnenie poľnohospodárskych trhov bohatých krajín. Pomôže to veľkým chudobným krajinám, ale môže poškodiť tie malé, ako je Srí Lanka -- pozri príklad vývozu jej textilu.
Rok 2005 sa napriek tragickému začiatku môže ukázať ako rok najväčšej pomoci chudobným krajinám za posledné desaťročie. Gestá ako pozastavenie splátok alebo odpisy dlhov treba však chápať v širších súvislostiach.