Koniec roku 2002 a začiatok roku 2003 sa niesli v znamení búrlivej diskusie o prudkom zvyšovaní cien energií. Hoci bolo zrejmé, že dlhodobo neriešený problém dotácií cien za energiu je tesne pred zrútením a kozmetické úpravy tu už nepomôžu, verejnosť a niektoré médiá prijali tento krok ako nesystémový. Napriek tomuto poznatku rozhodnutia vlády a NR SR o reštrukturalizácii energetiky a o jej privatizácii bolo jediným možným riešením. Prečo až teraz nastal pre mnohých odberateľov nepríjemný šok?
Po tom, čo sa dokončila elektrifikácia Slovenska (1959), sa v rámci budovateľského nadšenia zabudlo na to, že energetika je priemyselným odvetvím s azda najdlhším obdobím investičnej návratnosti. Aj v ďalšom období pojmy ako hospodárnosť, účelnosť a efektivita akoby vypadli z myslenia ľudí, ktorí rozhodovali o rozsiahlych investičných projektoch v energetike. Nadšenie budovať neochladlo ani s nástupom demokracie a princípov trhového hospodárstva po roku 1989. Dnes už je zbytočné ukazovať prstom na konkrétnych vinníkov stavu, ktorý sa v súčasnosti s námahou reparuje.
Proces malej a veľkej privatizácie sa za posledných 12 rokov uskutočnil vo všetkých odvetviach okrem tzv. prirodzených monopolov. Ceny mnohých tovarov a služieb prešli na ceny svetové, ale rast cien v elektroenergetike do roku 1999 zaostával ešte aj za inflačným vývojom v krajine. Odkladanie procesu zreálnenia cien v energetike je príčinou dnešnej nespokojnosti spotrebiteľskej verejnosti, pretože v dôsledku straty času nebolo možné dávkovať potrebné opatrenia tak, ako sa to robilo v susedných krajinách.
Okrem neprimeranej cenovej regulácie sa aplikoval aj princíp vnútornej krížovej dotácie, na čo v prvom rade doplácali strední a malí odberatelia. Tí platili za výhodné ceny pre veľkoodberateľov a obyvateľstvo, ktorí až do roku 2002 dostávali energiu za cenu nižšiu ako bola jej nákupná cena. Za takýchto podmienok sa nedalo hovoriť o obchode s elektrickou energiou, ale len o jej predaji. Pre distribučné podniky, ako Západoslovenská energetika (ZSE), navyše platilo, že z rôznych dôvodov regulované ceny po niekoľko rokov neumožňovali vytvoriť zisk ani len na základnú reprodukciu.
Vytvorenie Úradu regulácie sieťových odvetví (ÚRSO) a harmonogramu otvárania trhu s elektrickou energiou bol krok správnym smerom. Legislatíva umožňuje ÚRSO stanovovať ceny elektriny podľa oprávnených nákladov jednotlivých účastníkov jej trhu. Vytvára sa tak predpoklad na úspešnú privatizáciu elektroenergetických spoločností.
Aj dnes energetika, tak, ako aj iné odvetvia, potrebuje investície, ktoré v podkapitalizovanej ekonomike strednej a východnej Európy nie sú. Je to tak aj na Slovensku. Preto hľadanie finančne silných partnerov v zahraničí je logicky jediným možným riešením. Proces privatizácie energetiky v konečnom dôsledku vyrieši nielen problém jej efektivity, ale skončí aj obdobie lacného populizmu a mohutného politického klientelizmu.
Plány ZSE, a. s., kde vstúpil nemecký energetický koncern E.on Energie, predpokladajú rozvoj schopnosti firmy byť nielen kvalitným distributérom elektriny, ale aj spoľahlivým obchodným partnerom, ktorý dokáže ponúknuť svoje služby v požadovanej cene, štruktúre a kvalite.
---------------------
Aj energetika potrebuje investície, ktoré v podkapitalizovanej ekonomike strednej a východnej Európy nie sú. Preto hľadanie finančne silných partnerov v zahraničí je logicky jediným možným riešením. Proces privatizácie energetiky v konečnom dôsledku vyrieši nielen problém jej efektivity, ale skončí aj obdobie lacného populizmu a mohutného politického klientelizmu.
----------------------------
StoryEditor