Na program dnešného zasadnutia vlády bol predložený návrh na úpravu jej rokovacieho poriadku, ktorej dôsledkom by bolo, že z rokovaní vlády by sa už nerobili zvukové záznamy. Ak by bol schválený, zúžilo by to rozsah informácií, ktorý dnes majú občania možnosť získať o svojej vláde. Prečo prišiel tento návrh?
Nová vláda Roberta Fica sa hneď po svojom vymenovaní zišla na prvom nočnom rokovaní a odvolala z funkcií dovtedajších štátnych tajomníkov. Bývalý štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Miroslav Beblavý verejne upozornil na to, že štátni tajomníci majú byť odvolávaní na návrh príslušných ministrov, kým z dostupných informácií vyplývalo, že v tomto prípade sa tak udialo na návrh premiéra. Bol porušený zákon? Hovorkyňa premiéra Silvia Glendová to poprela, tvrdiac, že sa odvolanie udialo na ústny návrh dotknutých ministrov. Médiám však neposkytla zvukový záznam z rokovania vlády, ktorý mohol jej slová potvrdiť.
Z rokovaní vlády sa pritom zhotovujú zvukové záznamy. A podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám majú občania právo na informácie, ktorými štátne orgány disponujú, ak neexistuje dôvod príslušnú informáciu utajiť (napr., že ide o utajovanú skutočnosť, obchodné tajomstvo, osobný údaj a pod.). Žiadny takýto zákonný dôvod však v prípade zvukového záznamu z rokovania vlády, na ktorom boli odvolávaní štátni tajomníci, neexistuje. Preto som Úrad vlády SR (ÚV SR) požiadal o poskytnutie zvukového záznamu.
Ak by ÚV SR postupoval v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a zásadou "čo nie je tajné, je verejné", na ktorej je založený, dnes by som už vedel, či mal Beblavý so svojimi podozreniami pravdu, alebo prebehlo všetko v poriadku. Asi však čosi v poriadku nebude, keď sa ÚV SR v rozpore s infozákonom poskytnutiu tejto informácie bráni. Miesto rozhodnutia o odmietnutí sprístupniť požadovanú informáciu, čo v takomto prípade vyžaduje zákon, som dostal ako odpoveď len list jednej z pracovníčok ÚV SR, ktorý nemá zákonom vyžadovanú formu. Miesto uvedenia dôvodov, na základe ktorých infozákon pripúšťa obmedzenie práva na informácie, obsahuje iba pár priehľadných výhovoriek, z ktorých ani jedna nemá oporu v zákone. Proti postupu ÚV SR som sa, pochopiteľne, odvolal.
Vec však má aj iné pokračovanie. Vedúci ÚV SR Igor Federič navrhol zrušiť zvukové záznamy z rokovania vlády. Obe veci očividne súvisia, keďže aj v predkladacej správe návrh zdôvodnil snahou "zabrániť pochybnostiam o potrebe zverejňovania zvukových záznamov vyhotovených z rokovaní vlády". Pochybnosti v tejto veci by však pri striktnom dodržiavaní zákona nemali byť žiadne. Zákon síce neukladá vláde povinnosť zvukový záznam alebo jeho prepis zverejňovať na internete, ale ak oň niekto požiada a nenachádzajú sa na ňom žiadne tajné informácie, je povinná ho žiadateľovi sprístupniť. Takže ak by vláda zvukové záznamy zo svojich rokovaní zrušila, znamenalo by to zúženie práva občanov na informácie v porovnaní so súčasným stavom. Chce azda vláda pred občanmi niečo utajovať?
Včera som tieto informácie poskytol médiám. Vznikla aj občianska výzva, ktorá požiadala vládu, aby návrh odmietla a práve, naopak, rozšírila informovanosť občanov tým, že by záznamy z rokovaní vlády zverejňovala prostredníctvom internetu. Tak, ako to robí napr. Národná rada SR. Iste je len "náhoda", že včera bol tento bod vypustený z dnešného rokovania vlády.
Pred vládou sa otvárajú tri cesty. 1. Poctivo si priznať, že sa stala chyba a pokúsiť sa ju napraviť. 2. Naďalej sa tváriť, že je všetko v poriadku, a tutlať vec aj prostredníctvom zužovania práva občanov na informácie. 3. Snažiť sa zahrať vec do stratena a čakať, že sa jej to prepečie. To, ktorú z možností si vláda vyberie, bude dôležitým signálom o tom, akým spôsobom bude nová vláda garnitúra pristupovať k pojmom, ako je transparentnosť, verejná kontrola moci či právo občanov na informácie.
Autor je podpredseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS)
StoryEditor