Mám doma teroristku

Priznám sa, tak trochu som to tušila. Od malička sme prezývali našu dcéru malá domáca SIS-ka. Musela vedieť všetko, čo sa kde udialo, o všetkom v rodine bola informovaná prvá. A teraz sa dozviem, že je ešte aj teroristka. Rovno od našich dvoch najkompetentnejších ministrov.
O čo ide? Predsa o archiváciu telefónnych hovorov, esemesiek a e-mailov, ktorú schválili ministri vnútra a spravodlivosti v Bruseli ako jeden zo spôsobov ako čeliť terorizmu. To by bolo v poriadku. Lenže naši ministri chcú, aby sa uchovávali aj údaje o neúspešných spojeniach, keď sa hovor neuskutoční, ale telefón len párkrát zazvoní. Takýto spôsob sa podľa ministra Palka používa ako istý signál, ako súčasť utajenej komunikácie medzi teroristami. A minister Lipšic ho dopĺňa: "Práve neúspešné telekomunikačné spojenia používajú teroristi na aktiváciu výbušnín alebo na vzájomné informovanie sa v rámci zločineckých alebo teroristických skupín."
A čo s tým má spoločné moja dcéra? Všetci rodičia, ktorí majú dieťa vlastniace mobil, už asi vedia. Prezváňanie rodičov je predsa ten najlepší spôsob ako ušetriť a neminúť si svoje vzácne minúty. Kamaráti sa prezváňať nedajú, tí šetria tiež. Ale rodičia, tí majú peňazí dosť. A tak vám mobil zazvoní, raz, dvakrát, trikrát a kým ho stihnete zdvihnúť, už je hovor zrušený. Neúspešné telefonické spojenia to sú, signál bol vyslaný. Informácia je jasná -- mám zavolať. Len čo keď si to niekto vysvetlí ako teroristické dorozumievanie sa? Nie som jediný rodič, ktorého dieťa prezváňa. Sú ich tisíce. Našťastie má u nás mobil ešte len jedno dieťa. A koľko máte doma malých teroristov vy?