Kedysi a dnes

Medzi jedenástimi dokumentárnymi filmami, ktoré v rokoch 1943 až 1945 nakrútil významný slovenský režisér Paľo Bielik, bol aj čiernobiely dokument o putovaní na Ostrov kormoránov. Dodnes sa pamätám, akú krkolomnú cestu museli vtedy Bielikovi filmárski spolupracovníci podniknúť, aby objavili lokality, v ktorých sa kormorány vyskytovali. Časy sa zmenili a dnes je už, naopak, umenie nájsť lokality, v ktorých sa kormorány nevyskytujú. Vodné toky sú nimi doslova obsypané a stali sa z nich predátori, ktorí sa rybami nielen živia, ale ich doslova vyhladzujú. Mnohí sa na tento problém pozerajú s ľahkým úsmevom hovoriac si -- no čo, aspoň ich menej (myslím tých rýb) vykántria rybári. O to však vôbec nejde. Okrem toho, že veľká časť rybárov dnes loví systémom chyť a pusť mysliac na budúce generácie rybárov, ktoré tiež budú chcieť oceniť bohatstvo našich vôd, kormorány ničia násady, ktoré do našich vôd s nemalými finančnými nákladmi a s vynaložením veľkej námahy dopravujú rok čo rok obetaví členova rybárskych zväzov. Ak sa teda už hráme na trhovú ekonomiku, nemali by kompetentní tak dlho váhať s vydaním konečného rozhodnutia v prospech rýb a rybárov. Som posledný z tých, ktorí by sa prihovárali za divý odstrel čohokoľvek živého, ale ak sa mám rozhodnúť medzi rybami a ich predátormi, volím ničenie predátorov.