Ministerstvo financií pri snahe zrušiť daňové úľavy pre tretí pilier dôchodkového zabezpečenia argumentuje dosiahnutou podporou pre finančný sektor, najmä pre poisťovne. Spomínaný argument "podpora" bol pred niekoľkými rokmi, keď sa pripravovala konečná podoba dôchodkovej reformy, spájaný s iným segmentom trhu, než sú finančné inštitúcie. Boli to ich klienti, občania, a teda voliči politických strán, ktorí si takto mohli "podporiť" svoj budúci dôchodok. Áno, aj poisťovne a iné finančné domy si prišli na svoje, veď každý špás niečo stojí a nikto nič nerobí zadarmo.
Keď za Mečiarovej vlády prišla podpora vo forme zvýhodneného colného režimu pre maloobjemové autá, ľudia ich začali nakupovať. Výsledkom bolo to, prečo sa táto akcia uskutočnila - omladenie vozového parku. Vtedy sa neozývali hlasy, koľko ktorý predajca zarobil. Noví vodiči a tiež voliči sa vytešovali z ich nového auta. Len čo sa clo dostalo na svoju pôvodnú úroveň, predajnosť áut okamžite klesla.
Nepýtajme sa, koľko zarobili poisťovne, ale pozrime sa na to, koľko si ušetria obyvatelia za dvadsať až tridsať rokov a o koľko si prilepšia ich dôchodky, ak budú motivovaní šetriť si. Daňová úľava je najjednoduchší spôsob, ako motivovať obyvateľstvo k šetreniu si na dôchodok. Najnáročnejší spôsob je vysvetľovať, prečo je dobré šetriť si na niečo, čo bude dostupné o desiatky rokov, a nie hneď, ako to bolo pri kúpe auta. Nechcime, aby sa už zakúpené treťopilierové produkty začali rušiť len preto, že už na ne neplatí daňové zvýhodnenie.
Pavel Škriniar, zástupca šéfredaktora časopisu Investor