Korupcia, škandály, aféry okolo politikov. Hádky, arogantné správanie, záujem o voličov len pred voľbami. To všetko spôsobuje apatiu ľudí k politike a znechutenie z jej aktérov. Voliči strácajú nádej, neveria v pozitívnu zmenu a účasť na voľbách pokladajú za zbytočnú. Nezáujem o politiku potom generuje slabú informovanosť o verejných veciach. Niet sa potom čomu čudovať, že ľudia nevedia, čo sú vyššie územné celky, aké kompetencie majú regionálne parlamenty, o čom rozhoduje Európsky parlament a aké dôsledky majú jeho rozhodnutia pre Slovensko. Tieto spojitosti sa prejavili viackrát aj v samotnej praxi. V minulom roku pri voľbách do Európskeho parlamentu, naposledy pri voľbách do regionálnej samosprávy. A politickí pozorovatelia očakávajú pokles záujmu aj o voľby do národného parlamentu.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že z negatívneho pohľadu ľudí na dianie na našej politickej scéne by mohla profitovať opozícia. A najmä jej najsilnejšia politická strana Smer-SD. Jeho politickí predstavitelia sa snažia využiť každý možný moment na kritiku vlády, poukazujú na jej negatívne správanie, sústreďujú pozornosť médií a verejnosti na aféry, klientelizmus či korupciu v jej radoch. Ťažiť chcú aj z neustáleho zdôrazňovania "otrasných" pomerov v parlamente - poukazovaním na kupčenie s poslancami či na prijímanie "antisociálnych" zákonov. Nikto takúto politickú iniciatívu a zviditeľňovanie nemôže opozícii zazlievať. Veď sa snaží vyťažiť čo najviac pre seba. Očakáva, že práve na takúto kritiku naláka čo najviac voličov, ktorých bude potrebovať na víťazstvo v budúcich parlamentných voľbách. Paradoxne - práve najsilnejšia opozičná strana môže na takéto politické zbrane doplatiť. Celkové znechutenie ľudí z politiky môže uškodiť práve jej. Už viackrát sa totiž ukázalo, že jej voliči, aj keď s kritikou súhlasia, napokon na voľby neprídu.
Nízka volebná účasť, ktorá pramení práve z apatie ľudí k politike, nehrá Smeru-SD do karát. Jeho voličskú základňu tvoria pomerne mladí ľudia, ktorí sú menej disciplinovaní a voľby nevnímajú ako prostriedok na ovplyvnenie verejných vecí. Naopak, disciplinovaných voličov majú práve vládne strany - najmä KDH, SMK a SDKÚ. Aj tento fakt potvrdili nedávne regionálne voľby - kresťanskí demokrati v nich získali lepší výsledok aj napriek tomu, že v prieskumoch verejnej mienky Smer-SD dosahuje trojnásobne vyššiu podporu ako KDH. Zopakuje sa podobný scenár aj pri voľbách, ktoré nás čakajú na budúci rok?
StoryEditor