Odborníci Írsku tlieskajú

Toto chladné decembrové ráno je okolo dublinského Stevens Green ako obyčajne.
Kolóny áut upchali ulice pri malom parku v strede mesta. Už celé týždne tu pracujú stavební robotníci a teraz majú položiť posledné metre koľajníc, aby sa v írskom hlavnom meste začiatkom roka mohla dať do prevádzky električková trať. Rozširuje sa aj cesta na letisko. Kde je to len možné, usiluje sa írska vláda o novú výstavbu -- univerzity, byty, priemyselné a výskumné parky. Írsko, krajina lúk a oviec, žije dnes niečím úplne iným, ako pohľadnicovou idylkou. Od 70. rokov sa z najchudobnejšej krajiny Európskej únie zmenila na keltského tigra. Vďačí za to nízkym daňovým sadzbám.
To, čomu vláda hovorí veľmi priaznivé daňové prostredie, bolo motívom príchodu mnohých zahraničných firiem na ostrov. Z nemeckého pohľadu vyzerajú írske sadzby ako sen. Daň z príjmu má dve sadzby -- 22 a 41 percent. Daň z kapitálových výnosov sa znížila na polovicu, je 20 percent a pre investorov je korporátna daň len 12,5 percenta.
Odborníci tlieskajú. Podľa poradenskej spoločnosti KPMG sa napriek nižším sadzbám príjmy z korporátnej dane od roku 1990 zosemnásobili a dosiahli 4,6 miliardy eur. Štúdia spoločnosti pre podnikové poradenstvo A.T. Kearney označuje Írsko za prvú krajinu globalizácie a za najväčšieho príjemcu priamych zahraničných investícií.
Tento vývoj však súvisí s rokmi hospodárskeho boomu. A časy rastu, ktorý sa meral číslami presahujúcimi desať percent sú preč. "Írsky hospodársky zázrak nie je budovaný na nízkych daniach," to je názor odborníka na konjunktúru Edgara Morgenrotha z Ekonomického a sociálneho inštitútu v Dubline. Argumentuje tým, že od konca 50. rokov tu bola pre exportérov korporátna daň dokonca nulová. Za dvadsať rokov to neprinieslo nijaký efekt.
Dôležité bolo, že vláda v Dubline súčasne radikálne znížila štátny dlh a mieru inflácie (v roku 1982 o vyše 20 percent) a obmedzila sociálnu sieť. K tomu sa pridali dôsledky baby boomu -- v krátkom čase začalo pracovať mnoho mladých a kvalifikovaných ľudí. Pomohlo i to, že americké koncerny ako Microsoft alebo Intel chceli do Európy. "Pozerali sa na mzdové náklady, nie na sadzby daní," tvrdí Morgenroth. A s daňovým rajom je teraz problém, lebo mzdy výrazne vzrástli. "Írsko v porovnaní s Nemeckom určite nie je najvýhodnejším miestom, ale ani popri Španielsku a už vôbec nie východnej Európe." Morgenroth varuje vládu pred oddychovým obdobím.(hn/ip)