Dôkazy zbytočnosti

Na Slovensku sa zhorší mediálny prenos verejných informácií, lebo sa zabrzdí technologický pokrok. Pripomína to časy studenej vojny sprevádzanej vyhrotenou politickou konfrontáciou medzi Západom a Východom. Vtedy na pokyn z Moskvy sa práve zavádzané FM rozhlasové pásma museli rozdeliť na "západnú a východnú normu", podobne to bolo zo zvukom a obrazom pri televízii. Tak sa malo sťažiť šírenie kapitalistických správ a kultúry. Celkom sa to nepodarilo, mnohí si obstarali drahšie prijímače. Teraz akoby sa situácia opakovala. Mešká plošné zavedenie digitálneho televízneho aj rozhlasového vysielania. Ministerstvo kultúry totiž nedokázalo vypracovať a predložiť do vlády príslušný zákon. V stredu vláda odklepne zrušenie príslušnej úlohy.
Digitálne vysielanie nielenže poskytuje oveľa vyššiu kvalitu ako analógové, a to prakticky po celom území štátu, ale každému abonentovi sprístupní súpravu programov, na ktorých sa dohodne zákonom určená autorita. V Česku už pokryli riadnym digitálnym vysielaním Prahu, Brno, Ostravu vrátane ich okolia. Do konca tohto roka tam očakávajú 60-percentné pokrytie a v roku 2008 zrušenie analógového vysielania všetkých éterom šírených televízií. Meškanie digitálneho vysielania u nás asi vyhovuje slovenským mediálnym záujmovým skupinám. Oddiali sa tak čas, keď sa budú musieť spravodlivejšie podeliť so svojím mediálnym a zároveň aj reklamným priestorom.
Ministerstvo kultúry viedol prevažne nominant mediálnej strany a ešte skôr riaditeľ jednej súkromnej televízie. Preto sa vynárajú isté konštrukcie. Ak nie sú pravdivé, potom ide o totálnu neschopnosť vedenia rezortu kultúry. Za túto alternatívu svedčia ďalšie nesplnené úlohy. Rezort ani v tomto volebnom období nepredložil tlačový zákon, aby nahradil platný reformnosocialistický z roku 1967. Nedokázal tiež pohnúť s nacionalistickým a nerešpektovaným jazykovým zákonom. V každom prípade minister Rudolf Chmel svoj rezort nezvládol a tým pridal argument za jeho zrušenie.