Dobre už bolo. Dobre ešte len bude. Pravdivé môžu byť obe tvrdenia. Od roku 1989 na Slovensku klesli reálne príjmy, tvrdí štúdia Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií. Na druhej strane, vtedajšie ceny boli podhodnotené. Kto zrazil družstvu kravu, tak Slovenskej socialistickej republike ušetril peniaze za mlieko. To sa totiž predávalo lacnejšie ako sa vyrábalo. A to neplatilo iba o mlieku. Nostalgia za bývalým režimom môže byť teda rovnako skreslená ako vtedajšie ceny. Problémom je, že mnohí krajšie zajtrajšky stále vidia v návrate do minulosti a radi by chceli niečo, na čo nemajú.
Socializmus mal jednu výhodu: ťažšie bolo závidieť. Práčku, chladničku a čiernobiely televízor, ktorý mal sused, mohol mať prakticky každý. Podobne aj auto, dôležitejšie ako cena bolo často miesto v poradovníku. Dnes sa dá susedom závidieť auto za milión či chladnička s televízorom. A to je problém. Nielen osobný, ale pre celý štát.
Je módne závidieť úspech a každé tučné konto komentovať slovami: "Však si nakradol." Je módne vidieť za problémami sprisahania nadnárodných korporácií a nenažranosť monopolov. Je módne považovať vysoké zisky a platy za nenormálne a nemorálne a tých, ktorí ich majú, trestať. Ak tento postoj z módy nevyjde, tak dobre asi už bolo.
Je preto dobre sledovať, že takzvaná blbá nálada už Slovákov opúšťa. Otázne je prečo, či sa netešia na nový "socializmus v malom", kde štát je na to, aby pomáhal ukrivdeným. Lenže tak, ako pred sedemnástimi rokmi, ani teraz na to štát nemá a mať asi ani nebude. A ak sa na to začneme opäť hrať, opäť skrachujeme.
Kým ľudia budú chcieť nereálne krajšie zajtrajšky, vždy sa nájde niekto, kto im ich bude ochotný sľúbiť. A to je výhoda a nevýhoda odkazu z minulosti. Preto by sa malo pamätať nielen na mlieko za dve koruny, ale na to, ako to nakoniec s celým systémom dopadlo. Vyzerá to tak, že sa na to zabúda.
LUKÁŠ PARDUBSKÝ, vedúci ekonomického oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.