Veľmi dobré výsledky verejných financií v roku 2005, ktoré v pondelok potvrdil Eurostat, a pokračovanie pozitívnych trendov aj počas tohto roku, potvrdzujú zdravý vývoj verejných financií na Slovensku. Medzi rokmi 2002 a 2005, teda za tri roky, sa znížil deficit (bez vplyvu jednorazových faktorov) o 3,3 percenta HDP. V tomto roku príde k ďalšiemu významnému zníženiu zadlžovania budúcich generácií.
Daňové priznania podávané na konci marca potvrdili pozitívny vývoj po zavedení rovnej dane. Právnické osoby odviedli za rok 2005 takmer o 25 percent viac daní z príjmu ako v roku 2004. Aj preto je možné zvýšiť očakávania príjmov verejných financií na tento, ale i nasledujúce roky. Daňové príjmy štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 prekonajú rozpočet o vyše šesť miliárd Sk. Ak by nenastal jednorazový negatívny dosah spojený s predzásobením cigaretami a liehom, prekročenie daňových príjmov by v roku 2006 dosiahlo 11 mld. Sk.
Vzhľadom na úspešné emisie štátnych dlhopisov v druhej polovici minulého roku a v prvých mesiacoch tohto roku, teda ešte pred zvýšením úrokových sadzieb na slovenskom a európskom finančnom trhu, ušetria verejné financie oproti rozpočtu takmer 3 mld. Sk.
Ministerstvo financií bude presadzovať, aby sa daňové nadpríjmy a úspory na úrokoch využili v plnej miere na zníženie deficitu. Pozitívny makroekonomický vývoj sa tak využije na zníženie zadlženia budúcich generácií, čo zároveň prispeje k obmedzeniu rizika prehriatia ekonomiky v najbližšom období. Takéto odporúčanie Slovensku opakovane dávajú aj ministri financií EÚ. Potrebné nové výdavkové tituly sa budú hradiť len z úspor iných výdavkov, resp. z prekročenia nedaňových príjmov. Ak bude takáto politika pokračovať aj po voľbách, deficit verejných financií v metodike ESA95 dosiahne v tomto roku približne dve percentá HDP (bez jednorazového vplyvu výpadku spotrebnej dane), pričom rozpočet počítal s deficitom 2,9 percenta HDP.
Úspešný vývoj verejných financií v roku 2005 a 2006 vytvára priaznivé podmienky na splnenie maastrichtského kritéria pre výšku deficitu verejných financií. Zníženie deficitu pod tri percentá HDP nemôže v roku 2007 ohroziť ani to, že na vykazovaný deficit budú mať po prvý raz negatívny vplyv transformačné náklady penzijnej reformy.
Zavedenie eura v roku 2009 si vyžaduje, aby deficit verejných financií v roku 2007 neprekročil tri percentá HDP. Na prvý pohľad ide o výrazné zvýšenie deficitu z tohtoročnej úrovne dvoch percent HDP. Toto zhoršenie je však spôsobené vplyvom transformačných nákladov penzijnej reformy, ktoré sa po prvý raz prejavia v deficite v roku 2007, a to v objeme približne 1,3 percenta HDP. Ak chceme porovnávať porovnateľné, je potrebné základný údaj za rok 2006 zvýšiť o tento vplyv - z dvoch percent na 3,3 percenta HDP. Pri tomto pohľade bude musieť prísť v roku 2007 k zníženiu deficitu o 0,3 percenta HDP. A to naozaj nemôže byť problémom. Skôr naopak. Išlo by o málo ambiciózny cieľ. Súčasná vláda dokázala deficit znižovať rýchlejším tempom aj v predvolebnom období, po voľbách by sa nemalo konsolidačné úsilie znižovať, ale, naopak, zvyšovať. A to aj vo väzbe na mimoriadne vysoký rast ekonomiky, ktorý sa bude v roku 2007 pohybovať okolo sedem percent. Takýto rast hospodárstva a adekvátny rast daňových príjmov umožní v zásade bezbolestné znižovanie deficitu, ktoré bude možné dosiahnuť aj v prípade, že by verejné výdavky rástli o niečo rýchlejšie ako inflácia. Ďalším dôvodom na rýchlejšie znižovanie deficitu sú záväzky Slovenska voči EÚ vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Podľa neho je potrebné znižovať rozpočtový deficit minimálne o pol percenta ročne, až kým nedosiahneme približne vyrovnané verejné financie.
V súčasnosti už neznie otázka, či sa podarí znížiť deficit v roku 2007 pod úroveň troch percent HDP. Skutočnou otázkou je, ako výrazne pod touto úrovňou by mal byť deficit nastavený. Zodpovedná vláda by mala po pravidelnej aktualizácii prognóz na začiatku júla využiť priaznivé podmienky, ktoré poskytuje rýchly rast slovenskej ekonomiky, na zníženie zadlžovania budúcich generácií. Takáto politika súčasne prispeje k obmedzeniu inflačných tlakov, a teda podporí zdravý ekonomický vývoj v najbližších rokoch.
Autor je štátny tajomník ministerstva financií.